One Plus Four [IwaOi,SK]

Two

„Iwa-chaaaan! Počkaj ma!"

A zas je to tu. A to som si myslel, že dnes bude aspoň ráno pokojné. Nie len že som sa včera vôbec nevyspal, ale keď sa mi už podarilo na pár minút zalomiť, ani budík ma neprebudil. Takže áno, zaspal som, čo je docela irónia. Áno, som podráždený, nasraný, nevyspatý a nemám náladu na debiliny hneď z rána. To posledné, čo mi ešte chýba je byť teraz vytočený. Čo som komu urobil ....

„Páááni! Spal si vôbec? Vyzeráš ako zombie. Teda nie, to by bola pre nich vlastne urážka. Je možné ťa vôbec niekam zaradiť? Skrátene, vyzeráš strašne" dobehol ma a sladil so mnou krok. Hneď, keď uvidel, ako prekypujem životom, neskrýval zdesenie. Pravdu povediac, skoro ho kleplo. Škoda, že len skoro.

„Ani do reči ti dnes nejako nie je" Zrazu akoby mu niečo došlo. Zhrozene a s vážnou tvárou ma chytil za rameno a donútil ma tak zastaviť. Unavene a s nezáujmom som sa naňho kukol, že čo zas blbe, no on sa ku mne len viac priblížil tvárou. Hlboko sa mi zahľadel do očí a mňa ten silný očný kontakt prinútil trochu sa zobudiť. „Hlavne mi nehovor ..."

Už som začal naplno vnímať. Únava akoby neexistovala, akoby zmizla do úzadia a telom mi prebehol nával novej sily. Nevedel som, čo chcel urobiť, ba čo viac, na čo narážal, no celé to prebiehalo nečakane, že som ani nevedel ako reagovať. V podobnej situácií som bol s mojou súčasnou náladou asi prvýkrát.

Zdá sa mi to, alebo teraz jeho oči vyzerajú inak? Akoby ich zaplavila vlna svetla. Boli také ... zvedavé. Detská hravosť a zmýšľanie dospelého muža. Neviem prečo, ale zrazu som dostal chuť na mliečnu čokoládu.

„To si naozaj toľko včera premýšľal, že si si tú hlavu tak poškodil?" Detská hravosť v ňom očividne vždy vyhráva.

„ ....."

„Oi, Iwa-chan. Nebolí to? Mať tak duto v hlave?"

A DOSŤ!

Rýchlym pohybom som zaklonil hlavu a vtom ju celou silou opäť predklonil. Čelo trafilo cieľ a s návalom bolesti sa mi po tele rozliala aj vlna uspokojenia.

„Aaaau, Iwa-chaaan! Prečo si to urobil?!"

„Nemáš provokovať hneď z rána" Nečakal som, dokiaľ nato niečo povie. Už takto sme meškali do školy, nehovoriac o teste, ktorý sme mali hneď písať. Nerád to priznávam, ale vďaka nemu mám nejak lepšiu náladu. Možno tento deň nebude až tak nahovno, ako som si myslel.

~~~

„Vidíš to?" Pravou rukou si mierne odhrnul ofinu z čela. Bolo mi jasné, že sa mračí a je naštvaný, no bol to Shittykawa, takže ma to veľmi nezaťažovalo. Vlastne vôbec.

„Čo mám akože vidieť?" Trochu som si usrkol z džúsu a očami prebiehal po spleti slov v učebnici. Hlavu som mal mierne podopretú o ľavú ruku a mal som čo robiť, aby som udržal oči otvorené. Nedostatok spánku sa na mne značne prejavuje.

„Tak sa pozri! Vidíš to?!" Jeho naliehanie v hlase ma donútilo kútikom oka pozrieť do stredu čela, presne na miesto, na ktoré tak úpenlivo ukazoval prstom. Pokožku mal trochu sčervenanú, no ani to nebolo vidieť.

„Nie" Nemal som absolútne žiadnu náladu s ním viesť dlhé konverzácie, pretože koniec už bol jasný každému. Zbytočne sa naseriem a k ujme prídeme obaja. Ja k psychickej, on k fyzickej.

„Musíš to vidieť! Čo ak je to zapálené? Čo ak už moja tvár nikdy nebude taká pekná ako bývala?" Už len z tej myšlienky sa mu v tvári objavila vlna zdesenia. Prisahal by som, že radšej by prepadol ako prišiel čo i len o kúsok svojho terajšieho šarmu.