Compulsory (SK Translation) ✔

Chapter V - Plan

' "Ah, áno, Tiffany, poď- oh, do riti- áno, baby." zastonal a ja som sa uškrnula. "Tvoje pery na mne, počkaj kým sa zajtra nebudeš môcť- kurva- postaviť."

Ztrhla som sa zo spánku na posteli. Pozrela som sa na hodinky na stene. Ah, nie znovu. Nemôže vypadnúť z mojej hlavy? Desí ma na smrť a ak to pôjde takto ďalej tak budem mať tieto nočné mory aj v 30-ke. Zachvela som sa nad tou myšlienkou. Aj keď je len 5 hodín ráno, tak som sa rozhodla, že porozmýšľam ako uniknúť tomuto peklu bez odídenia z univerzity a popri tom sa nedať zabiť. 'Mmh, musíš byť riadne múdra aby si vyriešila tieto dva problémy v jednom pokuse.' tlmene sa zasmial hlas v mojej hlave. 'Sklapni!' vypľula som. Počkať. Teraz som sa rozprávala sama so sebou? Rozhodne to je horšie než som si myslela. Pomaly som vstala z postele a naťiahla sa za mojím denníkom. Áno, píšem si ho. Neviem, no vyzerá to, že je mi lepšie keď si niečo napíšem, než by som to mala povedať nahlas alebo iba v hlave. Zažala som svetlo a sadla si za stôl.

***

Je 6 hodín. Zahrešila som, bežala do kúpeľne a zatvorila dvere. Prídem neskoro! Potrebujem byť hotováo 7:30! Vyzliekla som sa, rýchlo sa osprchovala, vystúpila zo sprchy a vysušila sa. Vyčistila som si zuby a vyfénovala vlasy, dávajúc si ich do rybieho chvosta.Vošla som späť do mojej izby. Vybrala som si moje obľúbené šaty a obliekla si ich. Boli v krémovej farbe, obtiahnuté, do polky stehien. Keďže bolo vonku zima a chcela som zapôsobiť v môj prvý deň na práve, tak som si ešte obliekla čierne sako. Pre seba som sa usmiala, no potom si uvedomila, že Harry Styles je na práve. Uškrnula som sa, znovu sa rýchlo vyzliekla a postavila sa pred skriňu. Keď dnes budem vyzerať hrozne, tak si uvedomí aké hlúpe bolo ma hľadať a vzdá sa. Ha, ten plán bol ľahší než ten spred hodiny. Rozhodla som sa, že si oblečiem staré tričko Guns N' Roses s dierami a tými najobťiahnutejšími jeansami, ktoré mám. Zasmiala som sa na sebe. Jasné, bolo to pekné, no pre mňa to je najhoršia vec akú som si kedy obliekla. Našťastie tu nebola mama... Neurobila som si make-up aby som ukázala, že vyzerám ako strašidlo. Zobrala som si peňaženku a mobil a vyšla z izby. Zamkla som dvere a bežala dole tri poschodia ku východu z budovy. Nezobrala som si auto, radšej som kráčala . Zastavila som sa v malej reštaurácií, ktorá sa volala Au Bon Pain. Kúpila som si ľadový čaj a croissant a rútila sa na fakultu na prvú hodinu. Dorazila som do budovy a išla do triedy. Bola som jedna z posledných, ktorý dorazili. Hodila som prázdny pohár do koša. Gól, pomyslela som si. Chcela som si sadnúť dopredu, no počula som ako niekto zapískal. Zamračila som sa a otočila sa, takže som vzadu videla hniezdo hnedých kučier. Vstal a moje oči sa rozšírili keď sa na mňa diabolsky uškrnul. Harry. Mávol rukou a tým mi ukázal aby som si sadla vedľa neho. Pretočila som očami a chcela som si sadnúť, kde chcem no keď som videla ten pohľad, ktorý mi poslal tak som poslúchla.

"Dobré dievča." pošepkal mi do ucha. Nahnevaná som si povzdychla a vybrala si knihy. Učiteľ vošiel a pozdravil nás. Vysvetľoval ako to bude prebiehať tento rok, no ja som nepočúvala. Rozmýšľala som nad vrahom, ktorý sedel vedľa mňa. Kútikom oka som sa po ňom pozrela a videla, že ma prepaľuje pohľadom. Uchovala som si chladnú hlavu. Čakala som kedy ku mne prehovorí.

"Žiadny make-up?" odrazu sa spýtal. Pery vytvarovali úškrn a pozrela som sa na neho, krútiac hlavou.

"Prečo? Si sklamaný?" nevinne som odpovedala Zasmial sa a povedal:

"Nie. Popravde, páči sa mi to. Ukazuje to, že si pekná aj bez make-upu." pozrela som sa na neho, červenajúc sa. To bolo milé. "Prekvapená, že nie som taký hrubý ako si si myslela?" zavrčal. Chcela som na neho kričať. Bola som naštvaná. Nepozná ma a tvári sa, že hej. Poprehadzoval môj život a ešte sa odvážil hovoriť, že nie je hrubý ako som si myslela? No, môže sa zabiť. Namiesto toho som zvolila útok späť.

"Mmh, nie. Stále si podľa mňa zvrátený bastard." vyštekla som. Zamračil sa a vyzeral akoby ma chcel zmlátiť tu pred všetkými. Asi meter od nás som počula hrubý hlas, tak som sa otočila a videla zamračeného profesora Cowella.

"Je tu nejaký problém, slečna Roads? Pán Styles bol vždy na hodinách ticho." povedal monotónne. Oh áno. Presne toto som chcela.

"Oh, prepáčte, pán profesor, nechcela som vyrušovať, len som prosila Harryho, či by mi požičal poznámky z hodín, ktoré som vymeškala." nevinne som odpovedala a anjelsky sa usmiala.

"H-Harry? Verím, že ste sa pomýlila, drahá. Pán Syles, vaše meno je Harold, však?" znepokojivo sa spýtal. Ha. 1 - 0 pre ženy. Harold ma zavraždil pohľadom a následne sa falošne usmial na profesora.

"Samozrejme pán profesor. To je len prezývka, ktorú mi dala, no ja ju nemám rád, lebo mi pripomína toho zvráteného bastarda, ktorý zabíja ľuďí." rýchlo odpovedal, znejúc zahanbene. Argh, je dobrý herec a ešte k tomu použil moje slová. Potichu som zavrčala a preklínala toho pohľadného muža. Profesor Cowell sa usmial a prikývol a požiadal nás aby sme boli ticho. Každou minútou som sa cítila stále nervóznejšia a nervóznejšia. Môj plán nevyšiel a budú tu dôsledky. Musíte pochopiť, že ho nemôžem udať, pretože to zruinuje život vašeho partnera a za to musíte zaplatiť. Nanešťastie, platba je smrť. Teraz bola jediná cesta dostania sa od Harryho bez smrti, bolo aby ho ostatný zatkli. Chcela som to spraviť čo najnevinnejšie aby som dokázala, že ja som na neho nedonášala. Samozrejme, že to nevyšlo. Hodina sa skončila a ja som ostala s nahnevaným vrahom. Oh oh. Vstala som, rýchlo si pobalila veci a odišla. Keď som počula Harryho kričať moje meno tak som sa rozbehla. Udýchaná som mohla som vidieť budovu internátu. Pár metrov. To dám. Trhlo mnou dozadu a narazila som do niekoho hrude. Chcela som kričať, no zabránili mi v tom veľké ruky na mojich ústach. Nebola možnosť, že by som nevedela kto to je. Slzy mi tiekli po tvári a od strachu som vzlykla. Za pás ma stiahol do tmavej uličky aj keď bolo len 11 hodín ráno.

"Nechaj ma samú!" plakala som, zúfalá byť opäť voľná ako pred 24 hodinami. Počkať, mýslim pred 120-mi hodinami. Predtým, než som mala 18. Pohladkal ma po líci.

"Aw, baby, sľubujem, že ťa už nikdy nenechám samu." uškrnul sa. Snažila som sa kričať, no poťiahol ma za vlasy a tak som opäť vzlykla. "Shhh, ľuďia nás môžu počuť." pošepkal mi do ucha. "Tak, a čo som povedal o snažení sa ujsť mi?" zapriadol a mohla som počuť úškrn v jeho hlase. "Poďme do auta." vypľul. O môj bože! Nie, nie, nie!

"N-nie." zamumlala som. Jeho uchopenie na mojom páse sa stiahlo a prehodil si ma cez rameno. Vykríkla som a on rýchlo kráčal ku čiernemu Audi. Celkom kultivované na monštrum. O môj bože, unáša ma a ja rozmýšľam nad autami. Čo to je so mnou?

"Máš šťastie, že som si nechal auto blízko tvojho internátu, inak by bolo ťažšie odísť." vyštekol a ja som sa chcela prefackať. To v triede som nemala spraviť. Bol to veľmi zlý napád. "Keďže si pekne divoká, tak by som ťa mal dať do kufru." No samozrejme. Hrubo ma dal na zem a ja som slabá spadla na kolená. Chcela iba spať v mojej útulnej izbe. Zobral mi peňaženku a ruksak a hodil ich na sedadlo spolujazdca. Odomkol kufor a hodil ma doň. Udrela som si hlavu a začala som mať závraty, no nevzdala som sa.

"POMOC!" zakričala som.

"Sklapni, ty suka!" vyštekol a zavrel kufor. A to, bolo aj kedy som odpadla.

-------------------------

Translated by: Janie

Haroooold *-* tak, dievčence, ja z neho nemôžem :D i love him

Ďakujeme za hlasy a komenty :)

-Janie xx