Compulsory (SK Translation) ✔

Chapter XIV- Mood Swings

Nie. Celý svet sa mi zastavil, keď som uvidela ten obrázok. Moja mama. Bola...mŕtva.

Ako je to možné? Bola ten najstarostlivejší človek na tejto planéte, neublížila by ani muche! Čo tak úžasná matka, nemôžem pochopiť, ako ju mohol niekto byť tak chladnokrvný a zabiť ju! Zabiť šťastie.

Bola len obyčajný človek. Prečo ona?

Rozhodne som toto teraz nepotrebovala. V každom prípade, kto by vlastne chcel ich mamu mŕtvu?

Moje slzy stekali neprestajne po mojej tvári, moje srdce bolo zmomené. Mohla som cítiť, že sa Harry ku mne blíži, no bola som na toľko deprimovaná, že som nič necítila ani nijak nereagovala. Len jednu vec som mohla..plakať. Prečo?

Bola som schúlena v kĺbku na podlahe, skončila som so všetkým.Zdalo sa, akoby moji rodičia jednou nádejou odišli z môjho tela, vec, o ktorú som sa starala najviac. Boli jediná vec za ktorú som bojovala. Moji priatelia neboli jedny z tých, ktorý sa ma pokúšali hľadať. Moji rodičia áno. No jeden z nich skončil.

Bola som z toho tak unavená. Táto sitácia, život celkovo. Samovražebné myšlienky vyštartovali cestu do mojej mysle zatiaľ čo som kičala v depresií a držala som sa za brucho v úmysle zastaviť moje telo triasť sa. Aké by boli šance, že by ma našli?

Začala som si uvedomovať všetky klady a zápory v mojom živote, keď som ucítila ruky na mojich pleciach, ich palce jemne hladili moju pokožku.

"Ch-choď preč." zašepkala som, slzy dusili môj hlas. Nechcela som vidieť Harryho. Nechcela som vidieť nikoho. Chcela som byť sama.

"Nie, nejdem Tiffany. Povedal som ti, že nemáš pozerať správy a ty si to urobila aj tak." Povedal celkom drsne narozdiel od jeho upokojujúceho dotyku.

"N-Nepovedal b-by si mi to." zaplakala som, zúriac naňho. Prečo bol náhle tak zlý? Jediné čo som chcela vedieť bolo, ako sa o nás dozvedeli! No pozrime sa a to teraz, bola som svedkom potvrdenia smrti mojej matky v novinách!

"Pretože to nie je kurva dôležité, Tiffany!" Zvolal a moje telo trochu nadskočilo pri jeho tóne. "Pozri sa teraz na seba! Skurvene sa trápiš! Nechcel som, aby si to videla, nemala si!" kričal, rukami si ťahal frustrovane vlasy, keď som sa naňho pozrela.

"Ako to že som nemala vedieť o smrti mojej matky?" vypľula som. Neuveriteľné. Vedel, že je moja mama mŕtva a chcel mi to zatajiť. Prečo?

"P-Pretože si teraz smutná."odpovedal, no nepozrel sa na mňa. Niečo bolo zle, nepovedal mi všetko.

"Klameš!" vypustila som. V duchu som sa udrela po tvári. Nemala by som byť hrubá na monštrum.

Zamračil sa na mňa a ja som mala nutkanie utiecť. No nemohla som...

Ako sa vraví v knihách, ak by pohľad zabíjal, bola by som mŕtva.

"Prečo by som mal klamať? Neveríš mi?" vyštekol.

Ehm, Nie, neverím ti kurva!

Bola to len sekunda pred tým, než jeho tvár očervenela a ja som si uvedomila, že som to vyslovila nahlas. Sakra!

Zotrela som si slzy z tváre, postavila som sa, aby som sa stretla s jeho pohľadom, čím som mu ukázala, že nemám strach. Aj napriek tomu, že som ho mala, a moc.

"Prečo si sa to pokúsil predo mnou zatajiť?" opýtala som sa ho znovu, dúfajúc, že mi tento krát už odpovie pravdu. Vedela som, že to bude bolieť, pravda vždy bolí, no menej ako faloš, lži, popieranie. Bolo lepšie všeto to vedieť teraz a postupom času sa zotaviť, ako veriť nejakým kecom po celú dobu, ktoré sa nestali alebo neexistujú.

No potom som v jeho očiach uvidela záblesk, niečo čo vyzeralo ako pocit viny. Zalapala som po dychu v šoku. Pane bože.

"Z-Zabil si ju, ž-že?" koktala som, pocitujúc dávku nevolnosti a strachu. Dostalo ma to na kolená a ja som od neho cúvla tak, ako to len bolo možné, pokým ma gauč nezastavil,v duchu som zakliala. "Bol si to ty, však? Dobrý bože, najskôr som tomu nechcela tomu veriť. Myslela som, že mám proti tebe predsutky. Áno, bol si zlý a to všetko, no myslela som, že možno budeš dobrý ku mne. Ku mne. Ale bola to skurvená chyba, však? Zabil si moju vlastnú matku hneď po tom, čo sme mali sex!" vypľula som. Každá veta bola hlasnejšia a hlasnejšia a v čas, keď som dokončila, bola som plná zlosti a udýchaná. Toto všetko bola maškaráda.

Vyzeral byť zarazený mojim výbuchom, jeho obočie bolo nadvihnuté a pery mal pootvorené do tvaru 'o'. A potom som uvidela jeho čelusť zovrieť.

"Nebol som to ja! Nezabil som tvoju skurvenú matku! Počuješ ma?!" zavrčal skrz zaťaté zuby. Jeho päste boli pevne zovreté a ja som nenohla urobiť krok dozadu. Moje telo sa zatriaslo od strachu, keď sa on začal triasť od nervou.

Rozrasene som sa zhlboka nadýchla, pred tým, než som prehovorila. Šla som mu povedať to, čo som chcela už na začiatku. "Prečo by som ti mala veriť? Ako mi dokážeš, že si ju nezabil? Si skurvený vrah, Harry!" kričala som, slzy sa mi tvorili v kútikoch očí.

Vyzeral, že mu moje kruté slová ublížili, no rýchlo sa zotavil a zlosť prevzala svoje funkcie. Bol priam nasraný. Zavrel oči a zhlboka sa nadýhol, upokojujúc sa.

NO potom, keď otvoril opäť oči, zdal sa iný. Vyzeral ako netvor. A teraz prvý krát som NAOZAJ mala z neho strach. Žili na jeho krku boli viditeľné, jeho čelusť bola zaťatá ešte silnejšie a zavrčal vo frustrácií. Vyzeral ako...ako zviera?

"Vieš čo? Ver si čomu chceš, je mi to kurva jedno. Myslíš si, že som ju zabil? Fajn, mysli si to. A chceš, aby som sa správal ako vrah? Naozaj to nemám problém urobiť bejby, presahám, nebudeš sklamaná. Teraz sa vráť do spáľne."

Čože? Tvárou sa priblížil k tej mojej a ja som mohla jeho zelené pásiky tmavnúť. Bola som vystrašená a tak moc som chcela plakať.

"Teraz." zavrčal.

Do čoho som sa to dostala?

Translate by: Domie

vopred sa ospravedlňujem za chyby, neopravovala som to, len to hneď pridávam. Prepáčte, že dlhšie trvalo pridať, vyskytli sa technické komplikácie.. Takže, čo si myslíte? Zabil jej matku Harry, alebo nie? Čo hovoríte na jeho správanie? Ako to bude ďalej? :) Budeme radi ak budete odpovedať.. Hope u like it :) *Domie*

+80 like a 12 komentárov ;)