Compulsory (SK Translation) ✔

Chapter XVII - We're The Same

"Sme tu." povedal, keď zaparkoval jeho drahé Audi pred malým butikom. Vyzeralo to, že tu nie sú žiadny zákazníci a to bol aj prečo sme sem išli.

„Harry, toto miesto vyzerá mŕtvo.“ zafňukala som a odopla si pás.

„A? Nezabudni čo som povedal, Tiffany.“

„Neskúšaj mi utiecť, lebo si ťa nájdem, bla-bla-bla...“ posmievala som sa, snažiac sa imitovať jeho hlas- Zlyhala som, lebo som znela akoby ma bolelo hrdlo. Jeho prstami uchopil moju bradu a hrubo mi otočil hlavu na neho, keďže som sa pozerala von oknom.

„Myslím to vážne, Tiffany, nerob si zo mňa srandu.“ prikývla som, keďže sa na mňa stále pozeral. Potom ma pustil a odpásal sa. Vystúpil z auta, zabuchol dvere a išiel k mojej strane automobilu. Odomkol dvere, otvoril ich, zaťahal mi za ruku aby som vystúpila. Prečo musí byť tak kurevsky nepríjemný? Zavrčala som a dala si záležať na tom aby to počul. Ako sme vstúpili do obchodu tak som zalapala po dychu. Wow, toto vysvetľuje nedostatok zákazníkov...

„Harry, prosím.“ prosila som totálne zúfalá keďže som si nechcela obliecť ani len vyskúšať nič z týchto otrasných vecí.

„Možno to nie je tak hrozné, pozri sa dozadu.“ odpovedal, no vyznelo to skôr ako otázka keďže sa poškrabal na zátylku v tejto trápnej situácií. Pozrela som sa na neho na neho, totálne pobúrená, že sa opovážil povedať takú vec.

„Si slepý?“ spýtala som sa, rozmýšľajúc.. Myslím, je to otázka času, že kedy sa povraciam. Zamestnanci ktorí tu pracovali potrebovali pomoc, Bože! Tamto nie je móda. Prekvapivo sa začal smiať a ja som sa k nemu pridala. Keď nám došiel vzduch, tak sme sa len uškŕňali a ani sme to neskúšali skryť pred zamestnancami. Bola som prekvapená, keď som uvidela ako k nám kráča nejaká pani s ustarosteným výrazom. Snažila som sa tváriť vážne ale to bolo nemožné pri pohľade na jej šaty.

„Si v poriadku, drahá?“ spýtala sa. Zahryzla som si do pery a otočila sa na Harryho, ktorý sa tváril vážne. Jeho veľká ruka okamžite držala tú moju. Bolo jasné, že sa bojí, že by ma tá paní spoznala. Palcom som mu na hánky kreslila krúžky, snažiac sa upokojiť ho, keďže bolo absolútne nemožné aby ma spoznala. Bolo jasné, že žila pod skalou!(?? :D) Ako ostatný... Kto sa ešte tak oblieka?

„Áno, sme v poriadku! Povedal mi niečo smiešne!“ klamala som a usmiala sa na ňu s falošnou zdvorilosťou.

„Oh!“ smejúc sa zvolala. Z mojích úst vyšiel nervózny smiech kým Harry odfrkol. Buchla som ho lakťom do rebier šepkajúc „sklapni“.

„Potrebujete s niečím pomôcť? Obliekate sa na nejakú udalosť?“ zdvorilo sa spýtala. Ako mám slušne povedať, že by som si nikdy neobliekla nič z oblečenia, ktoré sa snažila predať?

„Oh, to je v poriadku! Iba sa poobzerám, ďakujeme!“ Harry sa milo usmial.

„Oh, teda ak budete niečo potrebovať tak mi povedzte!“ povedala a stým išla späť za pokladňu. Vošli sme do prvej uličky, pozerali sa po policiach s oblečením a snažili sa yzerať zaujatý aj keď pravda je, že sme chceli odísť čo najskôr bez toho aby sme vyzerali, že sme sa smiali na ich oblečení. Aj keď sme sa... Snažila som sa skryť odfrknutie ako som vyťiahla oranžovú podprsenku s fialovými diamantovými vzormi a nejakým žltými chlpatými vecami na ramienkach.

„Mmmh, možno by si to mohol kúpiť. Nemyslíš si, že to vyzerá dobre?“ nevinne som sa spýtala a držala si škaredú podprsenku na mojej hrudi. Otočil sa a keď to uvidel tak sa uškrnul. Pokrútil hlavou, zobral podprsenku a dal ju naspäť na policu.

„Drahý Bože, myslím že sme v takom tom obchode na srandovné veci..." idmlčal sa „a ak sa pýtaš tak ťa preferujem bez spodného prádla.“ poslednú vec mi zašepkal do ucha aby som to počula len ja. Striasla som sa.