Prisadol si ku mne. Po týždni každodenného chodenia za mojou Lunou ma konečne zbadal. Usmial sa na ňu, niečo povedal a vybral sa ku mne. Plavé vlasy mu poletovali vo vetre ako ľahké páperie a na perách mal príjemný, ba až nesmelý drobný úsmev.
Jeho oči boli popretkávané zlatom. Mali farbu zapadajúceho slnka a čím dlhšie som do nich pozerala, tým viac som sa topila. Luna bola prívetivá, no občas nemilosrdná. Každá sekunda strávená v jeho očiach mi prekážala v ceste za mojou slobodou.
„Tak veľmi mi chceš brániť v rozlete, že si mi zoslala samotné Slnko, ktoré mi roztopí krídla. No tie dorastú. Obávam sa, že je to len prekážka. Ktorá ma síce zdrží, no nezabráni mi vo vykonaní toho, čo je nevyhnutné. Pretože osud je osud, drahá Luna."
YOU ARE READING
LUNA
Short StoryNiektorí ľudia sú ako hviezdy. Nájdu svoju polovičku žiariť blízko seba, iní sú zasa ako mesiac a slnko. Sú si súdení, no nikdy sa nestretnú
