Daughter Of Fallen Star

Starý priateľ / prologue

Zo spánku ma vytrhla snáď tá najupokjujúcekšia vôňa aká existovala. Niečo príliš pekné na to aby to bola pravda. Vznášala sa v miestnosti a plávala vzduchom.
V miestnosti bola tma. Neprirodzená. Bola takmer hmatateľná, akoby bola izba napustená nepriehľadnou čiernou tekutinou a vzduch zhustol. Ticho sa dalo počuť a z rušnej New Yorksej ulice sem neprichádzal žiaden zvuk a ani nedopadalo žiadne svetlo.

Po chrbtici sa mi prehnali zimomriavky keď som sa postavila na studenú dlážku. Premohla som pocit, že ma niečo z podpostele zdrapí za kotník a radšej vykročila k oknu.
Ak by som svoju izbu nepoznala lepšie ako samú seba, tak by som už pravdepodobne ležala niekde na zemi so zlomeným väzom.
Na tichú ulicu som nazrela schovaná za ťažkým závesom ak by sa niekto rozhodol pozorovať práve moje okno. Nežila som práve v centre, ale ľudoprázdno ktoré vládlo pod oknami bytoviek na druhej strane ulice, bolo neprirodzené.
Staré lampy svietili žltým svetlom a osvetľovali len nevyhnutnú časť chodníka.
Nikto by sa nečudoval ak by v tejto štvrti opäť vypadol prúd. Ale ja som nebola každý, vedela som čo sa môže skrývať v temnote a voňať ako najkrajší sen.
Lampy najprv len preblikávali a nakoniec sa rozžiarili ako malé slnká, tak že ožiarili aj steny budou naokolo a zapadnutú temnú uličku na konci bloku.
Lampy v  sekunde s hlasným prasknutím zhasli. Napol sa mi každý sval na tele a žalúdok zdvihol od vzrušenia, ako keď potláčate výkrik.
V ulici opäť niekto nahodil prúd a zopár lámp sa smutne rozblikalo a osvetlilo malý kúsok ulice slabým  svetlom. Pod tou, ktorá žiarila najviac sa tíčila vysoká mužská postava.
Cítila dom ako mi venoval pohľad a pri ďalšom prebliknutí lampy sa stratil ako by tam nikdy nebol.
Ešte chvíľu som stála pri okne sledujúc ulicu. Tichú a pochmúrne temnú.

Bola mi už priveľká zima keď som sa rozhodla vrátiť sa späť do postele. Vôňa sa z izby ešte nevytratila, možno ešte zosilnela.
Nestihla som sa ani otočiť k posteli keď sa mi okolo hrdla obmotali mozoľnaté prsty. Chrbtom som narazila do masívneho tvrdého tela. Vôňa, ktorá predtým okupovala izbu sa okolo mňa obmotala ako putá. Nedokázala som bojovať proti čomusi čo sa malo podobať na dych na mojom zátylku. Jeho chladné pery sa obtreli o môj krk a ja som nedokázala viac než vzdychnúť.