Daughter Of Fallen Star

Malinové peri

Kopla som do seba zvyšok whisky , na barový pult hodila pár bankoviek a otočila sa na odchod. Nespravila som ani dva kroky . A  predo mnou sa týčili dve tmavé postavy. Ako inak v  kapucniach a tak ,že im absolútne nebolo vidieť do tváre. ,,Pomôžem Vám ?" Povedala  som medovým hláskom a sladučko sa usmiala na postavy. ,,Lola Reed?" Prehovoril jeden z nich. ,,Áno." Tentokrát som prehovorila drsným a neochvejným hlasom a nedôverčivo si ich premerala. ,,Chceme sa porozprávať." Povedal druhý. ,,Osamote." Podotkol prvý. ,,Tak poďme!" Opäť som na nich hodila sladký úsmev a predierajúc sa pomedzi spotené telá tínedžerov obyčajných sa snažila dostať von. Tí dvaja ma nasledovali až k stanovištiu taxíkov. Zaklopala som na jedno z okienok taxíka a keď mi taxikár potvrdil ,že ma odnesie aj na druhú stranu NewYorku nasadla som na sedadlo spolujazdca.  Chalani v kapucniach si sadli do zadu . Povedala som adresu a už sme sa viezli.

Cesta trvala dlhšie ako som predpokladala . Nakoniec nás vodič malého žltého taxíku nechal stáť pred starou radnicou spojenou s ešte staršou knižnicou ktorá sa už desaťročia nepoužíva. Vykročila som k budove. S pod rohožky som vytiahla starý kľúč a odomkla ním ťažké zaprášené dvere. ,,Až po Vás dámi." Otvorila som dvere a vpustila ich dnu prvých . Kľúč som odložila späť a zavrela dvere. S rachotom sa za nami zavreli. Rozsvietila som veľký krištáľový luster v stupnej hale, zhodila zo seba kožuch a mierila si to rovno do svojej izby. Obaja ma prenasledovali ako tieň. Našťastie mám izbu na druhom konci inštitútu kde má izby iba blízka rodina alfi a keďže tu dnes nikto z nich nieje nemusela som si dávať pozor na moje hlučné správanie. Vošla som do izby a keď ma chceli prenasledovať aj tam , musela som ich stopnúť. ,,Nie. Nie. Nie. Vy ma tu počkajte!" Nakázala som a stratila sa za dverami. Zhodila som zo seba kúsky oblečenia a z veľkej dobovej skrine vybrala niečo pohodlnejšie. To niečo pohodlnejšie pozostávalo z teplákov , tmavomodrého nátelníka a mojich obľúbených chlpatých papučiek.

Ešte som sa odlíčila ,vlasy dala od drdolu a bola som pripravená na debatu s tými - akoby ich nazval Gray -pošukmi. Vyšla som na chodbu kde stáli , otočený mne chrbtom a o niečom sa pošepky rozprávali. ,,Ahahmm...." Odkašľala som si aby som na seba upútala pozornosť. ,,Poďte budeme debatovať v kuchyni. Nikto tam nebude." Ubezpečila som ich. Kuchyňa nebola ďaleko iba nejaké tri uličky ďalej. Keď sme tam prišli okamžite som si vybrala z mrazničky dózu so zmrzlinou a lyžičku. Sadla som si na barovú stoličku , nohy si vyložila na kuchynský ostrovček predo mnou a začala jesť. ,,Sadnite si." Pokynula som im a oni sa trochu zdráhavo usadili oproti mne. ,,A dajte si dole tie kapucne. Vyzeráte trápne." Vložila som si ďalšiu lyžičku zmrzliny do úst. Zložili si kapucne a obaja sa na mňa zadívali svojimi hnedými kukadlami. Jeden ich mal ako horká čokoláda a druhý ako dva lieskové oriešky.  ,,Takže čo tak upevniť starý dobrý zvyk predstaviť sa ?" Trochu som im dopomohla keď sa dlho k ničomu nemali. ,,Ahm..." Odkašľal si ten s očami vo farbe horkej čokolády. ,,Ja som Tyler a toto je môj brat Dylan-" snažil sa ich predstaviť Tyler ale ten druhý mu do toho skočil. ,,Mám jednu otázku. Vážene?!" Vypúlil tie svoje oriešky na moje papuče.

,,Máš s tým problém?!" Nervózne som zdvihla jedno obočie. ,, Nie. Nie . Ja len ,že od slávnej Loli Reed ktorá ako jediná z vlkodlakov spí s upírom , som čakal niečo viac." Myklo plecom . Hrdeľne som sa nad tým zasmiala. ,,Nehovor. " uškrnula som sa a nabrala si ďalšiu lyžičku vanilkovej zmrzliny. ,,Pokračuj." Žmurkla som na Tylera. ,,Hľadáme svorku!" Jednoducho povedal Dylan. ,,A čo ja s tým?"  Zdvihla som obočie. ,,Pôvodne sme mali namierené za Chloe Thompson , ohnivou alfou lenže-" zas nedopovedal ,,Ty si nám padla do rany tak nejak skôr ako ona." Dopovedal Dylan obzerajúc si nechty.  Ten chlapec mi začína pekne liezť na nervi. Vzdychla som si z celých pľúc. ,,A typujem ,že odo mňa chcete aby som vám tu zabezpečila miesto." Pretočila som očami. ,,Nie !" Vyhŕkol Tyler. ,,Chceme s ňou iba hovoriť." Dopovedal. ,, Dobre dám Vám šancu stretnúť sa s ňou . Nič viac."  Tyler horlivo prikývol. ,, Ale ste mi dlžný láskavosť." Dylan si iba čosi zamrmlal popod nos na znak súhlasu. Tylerovi svietil na tvári úsmev .Dylan si v zamyslení nepretržite hrýzol spodnú peru až nadobudla farbu zrelých malín.

Hi people! Novú časť  pridávam už dnes lebo na budúci týždeň tu nebudem. Tak sa Vám snáď páčila a vynahradila som Vám to. Koment a vote by potešili.😄☺️❤️❤️