Daughter Of Fallen Star

SOM

Lola:

Ešte stále som celkom vykoľajene sedela na provizórnej posteli z bambusového dreva v stane peruánskych vlkodlakov. Odkedy nás sem priviedli dozvedela som sa také veci , že by posadili na zadok aj Tommyho.

Flashback:

Dylan sa opäť postavil na štyri a otriasol od zeminy v ktorej sa pred chvýľou vyváľal. Jonathan spravil podobne a ja som pochopila , že v ceste budeme pokračovať spolu s vodcami svorky. Obkročmo som si sadla na Jonathanov chlpatý chrbát a za chvíľu som cítila len pohyb jeho svalov pri behu.

Zastavili sme v malej osade a pokračovali do jej stredu kde bol hlavný stan. Prvý vošiel alfa pár a za ním my traja. Alfa samec nasledoval príklad svojej polovičky a premenil sa do ľudskej podoby. Spravil tak aj Dylan a neskôr aj Jonathan keď som z neho zliezla. Alfa samica bola vysoká štíhla a veľmi pekná Afroameričanka s kučeravými vlasmi a tmavomodrými očami. Na tvári jej síce sedel úsmev , ale bol prudko autoritatývneho typu. Narozdiel od nej jej partner bol beloch s takmer až priesvitnou pokožkou a ryšavými vlasmi. Mal tvrdý výraz a tmavé oči len podčiarkovali jazvu ktorá sa mu tiahla od spánku po bradu na ľavej strane tváre.

Mladá černoška nám pokynula aby sme si sadli a my sme tak bez rozmyslu spravili. Tý dvaja si sadli oproti nám a chvíľu nás sledovali.Snažila som sa vyhýbať jej skúmavému pohľadu asi tak veľmi ako Dylan tomu ktorý patril alfovi.

,,Žiadam ťa aby si odyšiel." Vyslovila alfa samica ľubozvučným hlasom ktorý pripomínal hudbu a svoj prenikavým pohľad premiestnila na Jonathana.
,,A-Ale..." Chcel niečo povedať na odpor no skôr než stihol spraviť čokoľvek viac alfa samici zažiarili oči na červeno, vytasili sa jej tesáky a z hrdla sa jej vydralo tak ohromujúce vrčanie, že by som sa nedivyla keby si z toho O'Brien naložil do nohavíc. ,,Počkám vonku." Zašepkal mi Jonathan do ucha skôr než odyšiel a už ho nebolo.

Alfa samica sa na nás opäť pozrela s jemným úsmevom. ,,Je nám potešením , že alfa najsilnejšej NewYorskej svorky a taká mocná živlová Oghy k nám zavítali." Vytreštila som oči až div že mi nevypadli z očných jamiek. Opäť sa žiarivo usmiala.,,Čo hľadáte v týchto končinách?" Konečne sa ozval alfa burácajúcim hlasom. ,,Hľadáme koreň stromu Lethária Vulpina. Našu alfu pred pár dňami napadli a my sme našli liek v podobe tohto koreňa. Potrebujeme vašu pomoc." Prosebným hlasom predniesol Dylan a ja som ho ešte nikdy nevidela tak pokorného čo ma sokoro zaskočilo viac ako to čo som počula pred chvíľkou. a taká mocná živlová Oghy ..... Tieto slová sa mi v hlave odrážali ako vtáky od stien uveznené v príliš malom priestore.

,,P-Prepáčte ale ja ne rozumiem! Aká alfa najmocnejšej NewYorskej svorky?! Aká živlová Oghy?! Uniká mi niečo?!" Vybuchla som ako balónik preplnený vodou práve vo chvíli keď chcel O'Brien nečo dodať, ale teraz len sklopil pohľad do zeme ako dieťa ktoré očakáva trest.

Všimla som si ako černoška pohladila ryšavca po ruke keď sa mu napoli svali. Zrejme nebol zvyknutý na takýto spôsob vyjadrovania sa. A najme nie na taký ostrý. ,,Pokiaľ ma čuch neklame razí z teba silná vodcovská autorita taká silná aká len z vlkodlaka môže rovnako ako tuto z tvojho priateľa to , že je niečo viac ako len obyčajný vlkodlak." Povedal hrubým hlasom alfa a trochu zažmurkal akoby nemohol uveriť mojej neinformovanosti. ,,Ako to?!" Prišla ďalšia vlna hnevu. ,,Veď ja sa ani neviem premieňať! Nie som vlkodlak!!!" Zrevala som na celý stan. No keď mi došlo čo som práve povedala ,že som prezradila svoje najtajnejšie tajomstvo, zdesene som si zakryla ústa rukou. O tom že som iba obyčajný človek vedelo minimum ľudí. Tom, mama, babička Thompsonová a otec.

Všetci na mňa hodili prekvapený pohľad. Obe alfy sa bez slova postavili. Alfa samica ma jemne pohladila po vlasoch. ,,Vy dvaja máte v sebe veľa nevypovedaných slov." A odyšla spolu so svojim partnerom.

Po desiatich alebo pätnástich minůtach totálneho ticha som sa konečne rozhodla ho prelomiť. ,,Takže živlová Oghy, ha?" Kolená som si pritiskla k brade. Otočil sa mojím smerom a prisadol si na provizórnu posteľ z bambusového dreva. ,,Obyčajný človek?" Takmer zašepkal.,, Hm..." Prikívla som neprítomne a snažila sa vyhnúť jeho pohľadu. Nakoniec som to nevydržala a zdvyhla zrak. Jedno oko mu žiarilo na modro druhé na červeno a na jeho roztvorenej dlani vzbĺkol malý levitujúci plamienok. Potom predviedol ďalší zo svojich trikova zo zeme so zodvihlo niekoľko kameňov vyletelo do výšky mojej hlavy a naraz spadlo. Keď som sa pohľadom opäť vrátila k jeho očiam jedno mu žiarilo na červeno-žltú a druhé na modro-zelenú. Potom žmurkol oboma očami a jeho dúhovky sa zmenili na také ako vždy. Vo svetle orieškové a v šere tmavé ako čokoláda.

,,Teraz sme si kvit Reedová. Ty nepovieš moje tajomstvo a ja nepoviem tvoje." Vystrel ku mne svoju ruku. Chvíľu som váhala ale nakoniec som ju prijala a potriasa ňou. ( Důfam že som do neho tým nechytila nejakú pohlavnú chorobu🤔)

,,Ty si vážne živlová Oghy." Sucho som skonštatovala. ,,Som." Rovnako sucho odpovedal.

Flashbackend.

Nazdar ľudia! Mrzí ma , že som sa tak dlho neozvala ale teraz som dostala neskutočnú chuť písať . Snáď vydrží😋Každopádne je 23:58 a ja som fakt unavená tak mi prosím odpustite chyby. Vote, komentár potešia😊

Ľúbim Vás😍😍😘😘❤️❤️❤️