Bol BI to len sen

premena z chlapca na muža

Sanitka prišla po Lukasa priamo pred vchod školy. Keď sa pozrel do okien, videl niektoré učiteľky a niektorých žiakov, ako zvedavo naťahujú krky, aby videli, čo sa deje. Sanitka išla neuveriteľnou rýchlosťou a Lukas iba ticho sedel na rozkladacom lehádku v zadnej časti sanitky. Spomínal. Spomínal na Adamovo pevné zovretie. Spomínal a rozmýšľal, či Adamova mikina bola naozaj červená, alebo bola červená od krvi, ktorá mu tiekla z kolena. Každopádne, na Adamovu náruč nikdy nezabudne. Keď sanitka dorazila na úrazovku, otvorili sa zadné dvere sanitky a lekár tam už čakal na Lukasa aj s vozíkom. Po vstupe do sanitky vzal Lukasa do náručia. Aj keď bol svalnatý a trochu pekný ( vysoký, zelenooký s čiernymi vlasmi) jeho náruč aj tak nebola taká pohodlná a príjemná, ako tá Adamova ( Niežeby sa mu to nepáčilo). Proste to nebol Adam. Na úrazovke sa dozvedel, že koleno mal vyskočené, a tak mu ho museli naprávať. Bola to silná bolesť, ale Lukas ju moc nevnímal. Jediné čo stále vnímal bol pocit pohodlia v Adamovom náručí. Aj keď jeho svaly boli veľké a tvrdé ako skala ( vlastne celý je tvrdý ako skala), Lukas sa cítil maximálne spokojne a pohodlne. Ako suvenír z úrazovky si odniesol barly a sádru. Keď ležal doma na svojej posteli s vyloženou pravou nohou na vankúši, stále myslel iba na Adama. S hrýzaním do spodnej pery spomínal, ako sa Adamove ruky dotýkali jeho stehna a kostnatého chrbta. Spomínal aj na to, ako jeho mužná a svalnatá hruď bola blízko tej jeho. Spomínal, ako boli blízko ich tváre. Keby Lukas zodvihol tvár, mohli by sa pobozkať. Žiaľ, Adam by to neurobil. Je hetero... prečo by to robil? Aj tak Lukas zostal v svojich sladkých predstavách až do neskorého večera. Medzitým párkrát išiel na vécko, do kuchyne, a raz aj do vane. Keď vyšiel z vane, dôkladne utrel svoje mokré telo do veľkej modrej osušky. Okolo nohy išiel veľmi opatrne. Po utretí pozoroval svoje telo. Toľko vecí sa na ňom v priebehu chvíľky zmenilo. Už nevidí toho malého chlapca, ktorý ledva dočiahne na zrkadlo. Teraz už vidí dozrievajúceho, zrelého, a dostatočne (aj viac) ochlpeného muža. Nebol z toho nadšený. Toto nebola jediná zmena. Rozhodol sa, že po dlhej dobe si stane na váhu. Teraz už nemal svojích tridsaťdeväť kíl. Váha ukazovala štyridsaťtri kíl. Ach jáj. To sa Lukasovi nepáčilo. Zrazu si pripadal neskutočne tučný. Čo to má znamenať? Jedlo zbožňuje a je rovnako ako kedysi, ale... tentokrát nechudne, ale priberá. A teraz prichádza nová, ešte horšia myšlienka. Nebol Adamovi ťažký? Pri všetkej tej bolesti, a zároveň pri toľkej nadšenosti si nestíhol všimnúť, či Adam nevzlyká od nevládnosti. Z hlbokého premýšľania ho prebudí zvonenie jeho mobilu. Mobil vibroval na konci pracovného stola v jeho izbe. Bol si istý, že nestihne prísť do izby skôr, ako prestane zvoniť, a tak nechal mobil dozvoniť. Po konci vyzvánania odtrhne svoj zrak od dverí kúpeľne, a opäť sa zahľadí do zrkadla. Rýchlo ním trhne, keď sa o necelých päť sekúnd tón mobilu ozve znova. Zrejme ide o niečo dôležité. Aj keď vie, že aj toto zvonenie alias zúfalé volanie o pomoc znova nestihne, rýchlo si začne obliekať pyžamo. Zvonenie znova prestane a začne, prestane a začne, a ešte raz prestane a začne. Keď už je konečne oblečený, o barliach prejde do svojej izby.
,, Už idem, už idem!" Do vzduchu zamrmlal akoby sa s niekým rozprával. Keď sa pozrel na displej mobilu, uvidel fotku jeho najlepšej kamarátky Nikol. Ach jáj... niekto jej už určite zvestoval jeho nešťastný pád a vyskočené koleno. Potiahol zeleným symbolom prijatia hovoru zľava doprava a položil si mobil pravou rukou k pravému uchu.
,, Zbláznil si sa?!" Začala naňho kričať až sa zdalo, že mu praskne ušný bubienok. ,, kvôli čomu si sa neozval? Vieš ako som sa o teba bála?" Zaplavil ho nával nekončiacich otázok.
,, Prepáč ,ja... som strašne unavený. Úplne som zabudol. Prepáč. " začal sa jej ospravedlňovať a dúfal, že to zaberie.
,, No dobre. Toto ti verím. Teraz mi povedz všetko poporiadku!" Prikázala mu tým mamičkovským spôsobom, akým k nemu prehovrátala dosť často. Vlastne furt, keď sa niečo stalo. Nikol bola Lukasova najlepšia kamarátka. Jediná o ňom vie všetko ( a tým myslím naozaj úplne, úplne všetko). Vie o jeho temných i svetlých stránkach. Ako jediná vie aj to, že Lukas je bisexuál. A rovnako to platí aj pre Nikol. Lukas o nej vedel všetko. Nemali pred sebou žiadne tajomstvá. Nič. Sú to Kamaráti na život i na smrť. Celé ich priateľstvo sa začalo nešťastím oboch strán. Vtedy si povedali všetko. Nikol povedala Lukasovi o tom, že ju obvinili z toho, že zvádza miestneho farára. Lukas jej naoplátku povedal o tom, že je bisexuál. Nikdy nemal k nikomu bližšie. Nikol je celý jeho život. Je preňho ako rodina.
,, No... ráno som išiel do školy" začal hovoriť príbeh od začiatku ,, keď v tom sa spustil hrozný lejak, a ja som úplne zmokol. Začal som bežať a tesne pred školou som sa pošmykol na mokrom trávniku a spadol. Nevidel som nič, taký hustý bol ten dážď."
,, Hej viem. Aj ja som zmokla. " prerušila ho.
,, Nevládal som sa postaviť. Nevládne som teda sedel na zemi a pozeral sa na moje krvavé ruky a koleno."
,, Chúďatko moje." Poľutovala ho počas jeho rozprávania.
,, V tom som začul ako niekto ku mne kráča. Bol to Adam."
,, Ten tvoj pekný spolužiak?" Zvedavo a nadšene sa opýtala.
,, Áno, presne ten. Chvíľu sme sa tam rozprávali až sa zohol a..." prestal hovoriť a znova s hrýzaním do pery začal spomínať a zabudol, že volá s Nikol.
,, A?" Po dlhšom čase ticha sa zvedavo a napäto opýta.
,, Zodvihol ma." Opäť na chvíľu prestal.
,, Ó-môj-Bože!" Začala s pauzami medzi slovami. ,, A ako to pokračovalo?" Znova sa pýtala. Zdalo sa, že na všetko má otázku ( a aj argumenty. Neoplatí sa s ňou hádať).
,, Odniesol ma do školy. Bol som na ňom úplne nalepený."
,, Óóó!" Dodá citoslovce ktoré znelo, ako keby sa pri telefóne práve roztápala.
,, Áno..." Potvrdil jej nadšenie ,, Aj vo mne všetko kričalo. Mal som chuť kričať nahlas." Dodal.
,, A potom?" Zase sa opýtala.
,, Potom po mňa prišla sanitka, zobrala ma na úrazovku. Mal som vyskočené koleno. Museli mi ho naprávať."
,, Bolelo to moc?" A zase sa opýtala.
,, Bola to silná bolesť... ale ja som myslel iba na Adama. Ja..." znova bolo chvíľu ticho, ale tentoraz nepadla žiadna ďalšia otázka. ,, Myslím, že... ja..."
,,Tak už to zo seba vyklop!" S napätím prikázala Nikol.
,,Asi som sa zamiloval."Po tejto vete nastalo trápne ticho. Až kým Lukas nepokračoval ,, Ja viem. Je to hlúposť lebo on je hetero ale..."
,,Nikdy nevieš." Opravila ho Nikol.
,,Nie, nie, nie... on je určite hetero ale... on je tak dokonalý. A to nehovorím len o jeho výzore. Je milý a pozorný... niekto, koho sa oplatí milovať." Dokončil Lukas.
,,Chápem." Dodá Nikol. ,, Keď s ním budeš potrebovať pomoc... Vieš na koho sa obrátiť!" So šibalským tónom v hlase ho podporí.
,, Áno viem! Jedine na teba!" Dodá Lukas.
,, Presne." Potvrdí jeho odpoveď.
Zvyšok večera strávili telefónovaním. Oni nikdy nemali taký problém, že by sa nemali o čom rozprávať. Keď sa skončil ich dvojhodinový hovor, ( čo je ešte málo. Najdlhšie spolu volali päť hodín, a tridsaťdva minút presne) Lukas položil svoj mobil na nočný stolík, otočil sa na ľavý bok, zavrel oči, a začal snívať...