Bol BI to len sen

Zoznamka

Ranné slnko naňho nakukalo spoza žalúzií jeho strešného okna umiestneného v šikmom strope. Rukou si zakrýval tvár pred oslepujúcimi lúčmi slnka. Sadol si, pretrel si zovretými päsťami oči a postavil sa do papúč. Len tak tak sa dotrepal ku dverám svojej izby, stlačil kľúčku a otvoril dvere. Vŕzganie dverí bolo tak hlučné, že sa zdalo, že zobudí každého jedného člena v dome, a susedov v dosahu desiatich metrov. Ťarbavým krokom sa dostal do kúpeľky, ktorá sa nachádza na chodbe. Po vstupe do kúpeľky zamkol dvere, zhodil zo seba tričko a pozrel sa do oblého zrkadla visiaceho na stene nad stolíkom s umývadlom. Rukami sa oprel o konce stolíka. Chvíľu sa pozeral do zrkadla, až nakoniec otočil vodovodným kohútikom doľava, nabral si studenú vodu do rúk a ovlažil si tvár. Postup zopakoval ešte raz a potom sa zapozeral do zrkadla. Kvapky studenej vody mu stekali po tvári jedna po druhej. To však nebol dôvod, prečo sa zapozeral do zrkadla. Stredobodom jeho pozornosti boli jeho kosti. Kosti, ktoré mu trčali takmer všade. Rebrá, kľúčne kosti i panva. Zdalo sa mu to krásne a šialené zároveň. Lukas bol malý a chudý. Jeho výška zodpovedala stošesťdesiatim centimetrom a váha tridsiatim deviatim kilogramom. Ešte chvíľu sa s nezatajeným dychom, ktorý neprúdil cez nos, ale cez ústa pozeral do zrkadla. S nespokojným výrazom na tvári sa otočil a išiel naspäť do izby. V izbe si obliekol jeho obľúbené čierne dlhé rozťahané tričko s krátkym rukávom, ktoré mu siahalo až nad kolená, a teplákové kraťasy taktiež čiernej farby, ktoré boli dlhé až po kolená. Mikinu si tentoraz nevzal. Slnko bolo jasné, a na nebi nebolo ani mráčika. Čiže dážď nehrozil. Oblečený zišiel s ruksakom na pleci dole schodmi do kuchyne kde už sedela jeho mama.
,, Dobré ráno." Pozdravila ho.
,, Dobré." Odzdravil sa a dodal ,,Nevedel som že si už hore."
,, Som hore od piatej." Mama ho oboznámila o čase kedy vstala. Bolo nezvykom vidieť ju tak skoro hore.
,, Oco ešte spí?"
Opýtal sa mamy.
,, Áno."
Odpovedala mu.
Ručičkové hodiny na stene ukazovali štvrť na osem.
,, Ja už radšej pôjdem aby som zase nemeškal."
Oznámil mame. V zápätí schmatol kľúče zo stola, rozlúčil sa s mamou a odišiel z domu. Škrípanie bráničky bolo asi tak hlučné, ako vŕzganie dverí v Lukasovej izbe. Vytiahol si z vrecká slúchatká, a pustil si hudbu ( konkrétne skladbu "Demons" od Imagine dragons ). Popri počúvaní pesničky si všimol, že obloha nie je tak čistá ako si myslel, a na oblohe je dostatok mrakov na to, aby zakryli hrejúce slnko a spustili studený dážď. Neskôr bol ďaleko od domu a zároveň ďaleko od školy. Ajaj! Už cítil, ako pomaly z oblohy padajú jemné ale studené kvapky dažďa. Vietor začal fúkať čoraz silnejšie a obloha bola čoraz temnejšia. Lukas sa uzimene chytal za ramená. Rozhodol sa, že začne bežať. Beh mu aj tak nepomohol. Aj cez slúchatká, v ktorých mal pustenú hudbu najhlasnejšie ( tentokrát skladbu
"Something just like this" od The Chainsmokers & Coldplay) počul hlasné hrmenie, ktoré otriasalo aj zem pod jeho nohami. O chvíľu už Lukas skákal po kalužiach a jeho plátenky boli úplne premoknuté. Už bol blízko školy, mal ju takmer na dosah, keď v tom sa pošmykol na mokrej tráve a spadol na zem. Jeho čierne tričko bolo zašpinené od hliny, a kraťasy zelené od trávy. Lukas si sadol a pozrel sa na koleno a ruky. Bol špinavý od krvi. Nevládal sa postaviť.  Koleno ho poriadne bolelo. Zlomil si ho? Snáď nie. Odrazu začul, ako sa k nemu niekto blíži. Počul mokré kroky ako sa k nemu blížia no on nikoho v hustom daždi nevidel. Keď ten niekto bol blízko pri ňom, Lukas zbadal obrysy človeka. Mal oblečenú červenú mikinu a modré džínsové kraťasy. Bol to chalan. A bol rovnako premoknutý ako Lukas. Po dlhšom zaostrovaní Lukas zistil, že chalan, ktorý stojí pred ním je Adam. Achjaj! Prečo práve on? Už s ním dneska bol... v sne. To mu stačilo.
,, Si v poriadku Lukas? "
Čože? Adam vie jeho meno? On vie, že existuje? Lukas by sa mu najradšej vrhol okolo krku a poriadne ho vybozkával, ( ako v každom romantickom hetero filme) avšak boľavá noha mu nedovolí vstať.
,, Asi nie..." Nakoniec sa zmôže a prehovorí k Adamovi ,, bolí ma noha. Nemôžem vstať." Dokončil Lukas. Adam sa skrčí a nakoniec si kľakne k Lukasovi.
,, Nemôžeš vstať?" Opýta sa ho milým a nežným tónom v hlase.
,, Myslím že nie." Odpovie mu Lukas.
,, Dobre teda." Povie mu a Lukas ani nevie ako, a už je vo vzduchu. To naozaj? Adam ho zobral na ruky a odniesol ho až do školy. Lukas mu držanie uľahčil a vrhol sa mu okolo krku. Držal ho v silnom zovretí. Keď boli v škole, Adam posadil Lukasa na lavičku a povedal mu
,, O chvíľu som tu. Idem po niekoho nech nám pomôže."
A už bežal cez chodbu. Lukas bol celý bez seba. Práve bol v svalnatom náručí Adama. Tam sa len tak niekto nedostane. Lukas prestal vnímať všetko čo sa deje okolo. Nevadilo mu ani že krváca. O chvíľu Adam dobehol naspäť so školskou doktorkou. Doktorka mu začala kontrolovať koleno a oznámila Lukasovi ,, Ideme to vydenzifikovať. Môžeš sa postaviť?" Opýtala sa ho. Lukas mal už odpoveď na jazyku, keď v tom mu do reči skočil Adam ,, Nie nemôže. Sem som ho doniesol na rukách." Oznámil jej.
,, Tak ho zober do zasadačky.  Tam je jedna posteľ. Počkáme tam,  kým príde sanitka." Otočila sa na Lukasa ,, Budeš musieť ísť na úrazovku."
Lukasovi to bolo v tom momente jedno. Hlavné je, že ho Adam znova zoberie do svojho náručia. Keď prišli do zasadačky, Adam položil Lukasa na posteľ.
,, Už môžeš ísť do triedy." Oznámila doktorka Adamovi. Nie! Nech nikam nejde! Lukas ho chcel mať pri sebe. Ale žiaľ, Adam musel poslúchnuť.
,, Dobre teda." Dodal Adam a otočil sa vo dverách na Lukasa ,, Zlom väz! Alebo... už radšej nelám nič."
Venoval Lukasovi posledný široký úsmev a zatvoril za sebou dvere. Lukas bol v  rozpakoch. Bol to tak úžasný pocit. Ešte na sebe stále cíti Adamovu voňavku. Stále cítil ako sa vznáša v jeho svalnatom náručí. Z pocitu ho prebudilo pálenie dezinfekčného prípravku.