Patavium
Predalpská Gália
Leto, rok 120 po Kr.
"Gaius... ehm rád ťa zas vidím!" povedal otrokár zbohatlému mužovi odetom vo fialovej tóge. Vedľa neho stálo pár mužov. Dvaja boli oblečení ako stráže, jeden bol zrejme nejaký úradník v modrej tóge a ďaľší bol gladiátor, podľa tých jaziev a brnenia. Zbohatlík sa usmial, no vzápätí sa mu tvár naplnila hnevom. Chytil otrokára za krk a hodil ho o múr. Otrokár spadol. Muž naznačil svojím strážam aby ho postavili. Stráže mu pomohli vstať a držali otrokára za ruky. Muž sa začal prechádzať hore dole a pri tom naštvaným hlasom hovoril: "Vieš, Publius, stala sa mi taká nepríjemnosť. Dve otrokyňe, ktoré som kúpil. Ukázalo sa že mali mor. Dozvedel som sa to až v Alésii a aby som prešiel nepríjemnostiam, musel som ich zabiť, a kedže súrne potrebujem slúžky a v Alésii nie je obchod s otrokmi, dosť ma to najebalo. Takže som meral celú cestu späť cez tú zasranú Gáliu, aby som sa vrátil presne sem. Pretože tie zamorené kurvy si mi predal práve ty, ty vrece konského hnoja!" a muž ho udrel do tváre. Otrokár začal žobroniť: "Prepáč Gaius, ja... ja som o tom nevedel..." "Nevedel?!" skríkol boháč. "Nevedel. Pri - pri - prisahám! Ale... ale ak chceš dám ti zľavu. Mám nový tovar z Panónie. Mohol by... mohol by sa ti páčiť." "Hmm, z Panónie?" rozmýšlal boháč, "No dobre. Ukáž mi ho." Stráže ho pustili a otrokár prikázal svojím ľuďom aby otvorili klietky a vybrali niekoľko ľudí. "Nemám len šikovné ženy Gauis ale aj silných mužov keby si chcel. Pár ti ich ukážem."
Vybral pár otrokov o ktorých si myslel že sú v najlepšom stave a postavil ich na pódium. Medzi nimi som bol aj ja. Ďalej tam boli ešte môj druh Segovax, dve sestry Barica a Brighita a otroci ktorých som nepoznal. Jeden bol grék, jeho meno začínalo nejako na Theo- dačo. Ďalej tam boli dvaja muži zo zeme východne od Rýna, jeden Sýrčan, dve hispánky a jedna egypťanka. "Pozri! Taký exotický tovar nikde inde nenájdeš! Vyber si a spoločne vyjednáme cenu." Muž si nás poobzeral a po chvíli si vybral:"Za slúžky by som bral tú egypťanku a... za uhradenie ceny mi dáš tie dve sestry z Panónie." "Dobre" súhlasil. Ženy potom odviedli späť do klietok. Muž si prezeral mužov. Potom sa svojho gladiátora opýtal: "Tak Doktore ktorí sa vám zdajú byť schopní?" Gladiátor, posiaty mnohými jazvami a popáleninami pochádzal zrejme z Lybie, alebo zo Sahari (Bol čierny). Prezrel si nás. Potom svojmu pánovi povedal:"Grék nestojí za nič, tí Panónčania vyzerajú byť schopní aj ten Germán na pravo. Druhý je vychudnutý a o Sýrčanoch je známe že sú nekvalitní." "Nech je teda tak!" "Výborne! Bude to stáť 40 denárov." "20!" "Pane...35" "25 moje posledné slovo! Inak..." ukázal na gladiátora a ten trochu vytasil svoj gladius z púzdra. "Platí! Gaius úplne si ma ošklbal! Inde by som za nich dostal možno o trojnásobok viac!" "U mňa nie. Naložte ich!" prikázal boháč, "Vyrážame hneď teraz! Pripravte sa!"
Stráže nás naložili do voza a posadali si na kone. Jeden strážnik čakal pri koči boháča. Boháč sa ešte rozprával s otrokárom. Nepočul som o čom sa rozprávajú no muž otrokára chytil silno za rozkrok a dačo mu pri tom naštvane vravel. Otrokár sa snažil nekričať. Potom muž nasadol do koča a strážnik za ním zavrel dvere. Vyrazili sme na cestu. Prešli sme celým mestom Patavium až sme prešli cez jeho kamenné hradby. Posledný krát v mojom živote som uvidel nejaké známe miesto.
Cestá bola hrozná. Dávali nám málo jesť a mali sme krátke prestávky. Najprv sme prešli Alpami cestou na západ. Keď sme prechádzali cez priesmyk bola mi tak zima ako ešte nikdy pred tým. Bolo šťastie že v tom čase bolo ešte leto. Po Alpách sme prechádzali cez zelené pláne a lesy tamojšieho kraja, Gálie. Počul som ako muž požiadal kočiša aby sme šli ešte do Alésie. "Mám tam nedorobenú prácu." povedal a zasmial sa. A tak sme pokračovali. Gália, celkom pekná krajina. Všade zeleň, úrodné polia, lesy plné stromov a divých zvierat.
Prešlo niekoľko týždňov. Práve sme šli po hradskej ceste a šplhali sme sa po veľkom kopci. Keď sme boli na úplnom vrcholku kopca kočíš vykríkol: "Pred nami je mesto! Alésia!"
