Londinium
Británia
Jeseň, rok 120 po Kr.
"Trénujte! Donar, neútoč bezhlavo! Kry sa pred výpadom! Segovax chráň si ten bok! Ercos nemazli sa s ním! Muzhir rob niečo ty sýrska kurva!" vykrikoval po nás doctore. Všetci sme cvičili vonku na nádvorí. Segovax a Donar cvičili spolu. Donara sme so Segovaxom poučili o obrane... snažil sa. Bolo ľahké ho poraziť, pokiaľ mu nevyšiel výpad. Minule mi stačilo len odskočiť od výpadu z hora - pri ktorom sa Donar zatackal - a potom ho dreveným mečom tresnúť po chrbte a tým zložiť na zem. Ja som cvičil s Muzhirom, ktorý bol o trochu silnejší, ako na začiatku. Myslím že aj bribral.
Bolo neskoro popoludní a obloha bola posypaná sivými oblakmi. Fúkal studený severák. Postupne sa začínalo ochladzovať... ako keby tej zimy nebolo dosť. Len pred mesiacom začala jeseň a už sme ráno pred tréningom videli na nádvori sneh, ktorý nasnežil cez studenú noc. Pred dvoma dňami nám doctore oznámil že nás v cele po tréningu budú čakať teplé kožušinové vesty, plášte a prikrívky. Plášte sme si so sebou na tréning brať nemali, lebo by nás spomalovali. Vo vestách nám bolo príjemne, ale bez plášťa nám mrazivý vietor vošiel aj pod kožušinu a v tých chvíľach striaslo aj mňa - muža z Karpát. A Kyra... Kyre bola zima ako ešte nikdy pred tým. Každú noc som sa k nej čo najsilnejšie pritisol a prikryl aj mojou prikrývkou. Dole v celách k nám zo zamrežovaných otvorov prechádzal prievan. Tá zima sa dostávala až do špiku kostí.
Späť k tréningu...
Doctore šlahol bičom o zem. "Nováčikovia, skončite s bojovaním! Odložte zbrane a chodte posilovať!" hovoril "Potom sa chodte navečerať a stráže vás odvedú do ciel." Ja, Segovax a Muzhir sme podali mládencovi drevené meče a štíty. No Donar stál na mieste a pozeral na doctoreho. Bol celý červený od hnevu. Štít hodil na zem a v ruke sa mu triasol meč. S hnevom povedal: "A čo ak sa mi nechce?" Všetci sme upreli ohromené pohľady na Donara a na doctoreho Maharbala. Otrok nechcel poslúchnuť svojho pána. Báli sme sa čo sa udeje. Dokonca aj na gladiátoroch bol vidieť strach z pohľadu prekvapeného a nahnevaného doctoreho. Maharbal obratne bičom odzbrojil Donara. Bič sa mu omotal okolo ruky a od bolesti pustil drevený meč. Doctore potom trhol rukou ktorou držal bič a Donar spadol na zem. Zem pod jeho hlavou sa po páde sfarbila do červena. Donar pomaly dvíhal zakrvavenú hlavu a pozrel na doctoreho. Náš učiteľ si zmotával bič a pri tom sa pozrel na nás. Potom začal hovoriť s nahnevaným hlasom: "Veď ja vás naučím chcieť!" podišiel k Donarovi a kopol ho do brucha. "Nováčikovia nebudú spať! Do rána budete krúžiť s kmeňami stromov na chrbtoch! A bez večere! Jesť dostanete až ráno! Každý, kto na chvílu pozastane, spadne alebo zahreší dostane bičom! Do práce vy skurvené nováčikovské piče! Hnite sa! Ostatní sa chodte najesť!"
Drevené kmene boli opreté o múr, zobrali sme ich a dali si ich hore na chrbát. Krúžili sme s nimi dookola celou šírkou nádvoria. Doctore sa postavil do stredu a šlahal bičom o zem. Gladiátori si posadali do jedálne a začali jesť. Celý čas na nás zízali a posmievali sa nám. Belenus sa smial najviac. No ten, ktorý ho pred tým upokojil, keď sme si chceli sadnúť za stôl - Cleon - len sedel a jedol. Nesmial sa z nás. Kelt Myrus - gladiátor, s ktorým sme sa zoznámili včera - povedal že pochádza z Pontu. "Vraj bol veliteľom vzbúrencov proti ríši a je prapravnukom bastarda kráľa Mithridata šiesteho. Keď bola vzbura u konca, Rimania ho obklúčili a dostali rozkaz ho zajať. Bojoval vraj s dvadsiatimi legionármi a dvanástich prebodol kopijou, alebo ubil hoplonom. Potom od únavy z boja, ťažkého brnenia a štítu odpadol a Rimania ho zajali." povedal. "Ale prečo sa nikdy nesmeje?" spýtal som sa Myrusa. "Po vzbure vraj pozabíjali celú jeho rodinu." odpovedal. Keď som to započul, spomenul som si na moju rodinu. Ani neviem čo sa s nimi stalo. Utiekli? Pobili ich? Pracujú niekde v baniach? Netuším. Celý čas som na to musel myslieť...
