Londinium
Británia
Jeseň, rok 120 po Kr.
Svitlo studené ráno. Zobudil som sa v náručí Kyry, ktorá bola so mnou zabalená do starej, zodratej kožušiny, ktorú nechali pre otrokov. Keď sa zobudila pozrela sa na mňa a usmiala sa. Krajší úsmev som ešte nevidel. Plné pery sa jej rozleteli od ucha k uchu a hnedé černasté oči sa rozžiarili, ako keď sa na nočnej oblohe začnú objavovať prvé hviezdy. Do podzemia prenikol prievan a Kyre zaviali havranie vlasy. Tak sme si pozerali do očí. Ja do jej hnedých - tmavých a lesklých ako najvzácnejší drahokam, a ona do mojich šedasto modrých ako more. V tej chvíli som úplne zabudol na to že som otrok...
Pripomenul mi to až strážnik, ktorý nás všetkých prišiel zobudiť a s dreveným obuškom prechádzal po studených železných mrežiach. "Vstávajme, vy zberba!" zakričal. Šli s ním aj Doktore a Luna. "Muži so mnou!" zakričal veliteľsky Doktore. "Dievčatá so mnou!" povedala trochu láskavejším hlasom Luna. Ako prví šli bojovníci v prvých väzbách a potom my. Luna dievčatá odviedla hore do na druhé poschodie vily a nás Doktore a stráže zobrali do ludusu, do ktorého sa dalo dostať vedľajším vchodom do vily. Ludus sa skládal z jednej dlhej a úzkej budovy a nádvoria. V budove boli dve miestnosti. Prvá miestnosť bola jedáleň ktorá sa celá otvárala do nádvoria ako jedna veľká terasa a druhá miestnosť bola izba medica, ktorý uzdravoval a liečil rany gladiátorom. Nádvorie bolo obklopené veľkou kamennou stenou aby sa cez ňu nedalo ujsť. Jedinými vchodomi a východomi bola železná mrežitá brána ktorú strážili stráže - a cez ktorú sme večer prešli - a hlavný vchod do vily, ktorý som ešte nevidel. Ten zrejme slúžil pre Rimanov a tento mrežitý vchod pre otrokov. Na nádvorí boli rozostavené rôzne drevené figuríny a klády. Niektoré drevené klády a tyče boli opreté o stenu. Na niektorých boli rúčky na držanie. Pravdepodobne boli určené na posilňovanie. Pri nich bola položená veľká drevená truhlica.
"Noví, rozostavte sa!" prikázal Doktore. Ja, Segovax a Donar sme sa postavili na piesky ludusu. Vonku fúkal chladný vánok a čierne oblaky zastreli oblohu a slnko. Doktore sa prísno postavil pred nás a rozkročil nohy. Svoj dlhý čierny bič zmotával a potom nás prerezával pohľadom. Ostatní gladiátori sa z nás začali smiať a nadávali nám. "Takýto odpad priviezli z ciest?! Nestoja ani za to hovno ktoré vyseriem!" povedal jeden gladiátor bielej pleti. Bol svalnatý a telo mal posiate jazvamy. Mal zelené oči a vlasy mal svetloplavé. Bolo vidieť že to bol kelt ale nevedel som z akého národa. Musel to byť veľmi charizmatický gladiátor, pretože sa z toho čo povedal začali všetci smiať. "Nevydržia ani týždeň!" "Sú to padavky!" zakričali iní a ostatní sa stále smiali. No Doktore mal stále svoj prísny výraz. Jedným švihom rozmotal bič a treskol nim o zem. Všetci gladiátori - posmievači - stíchli. Potom sa začal prechádzať, zmotával bič a hovoril: "Gladiátor sa nebojí smrti! Príjma ju! Uctieva ju! Zabudnite všetko čo ste sa naučili na druhej strane týchto múrov! Pretože to je svet tých obyčajných. Ale my sme viac! My sme Gladiátori! " Dav bojovníkov začal skandovať. Doktore pokračoval: "Zabudnite na všetkých čo ste spoznali vo svete vedľa! Toto je svet výnimočných! Toto je ododneška váš domov, do kým nedostanete slobodu, alebo nezomriete v aréne." Gladiátori začali znova skandovať. Potom rozkázal: "Predstavte sa ostatným!" Ukázal na Donara. Predstavil sa: "Donar, zo zeme východne od Rýna." z davu bolo počuť: "Hmm Germán. Kde je Arminius?" "Tu som ty sračka!" z davu vyšiel vysoký plešatý muž s dlhou blonďavou bradou. "Takže mi prišiel brat! Arminius sa teší." a hlboko sa zasmial. Doctore potom ukázal na Segovaxa. "Segovax, zo zeme za Dunajom." z davu sa opäť ozvali hlasy: "Dák? To nám ešte chýbalo..." "Nie som Dák, som z keltského kmeňa príbuznému Bójom a..." "Ticho! Takéto veci nikoho nezaujímajú! Ďalej!" povedal Doktore a ukázal na mňa. "Ercos, druh Segovaxa zo zeme za Dunajom." "Dobre, ste predstavení. Teraz začnime s tréningom! S ostatnými sa zoznámite neskôr!" povedal Doctore. "Prineste cvičné meče!" rozkázal. Mladý chlapec, možno trinásť roční vybehol na nádvorie a zastavil sa pri veľkej drevenej truhle. Otvoril ju a vybral zbranie. Gladiátorovom podal drevený meč a okrúhlý štít. Niektorým priniesol tyče ktoré boli opreté o múr a menší štít alebo sieť. A niektorím zas dva meče. Nám doniesol meče a štíty.
