Alésia
Gália
Jeseň, rok 120 po Kr.
Rany a modriny Barici, Brighity a Kyri sú zacelené a vyliečené. Dneska odchádzame do ludusu nášho Domina v Británii. Máme odísť na poludnie. Dnes ráno nám to oznámil Maharbal... vlastne doktore. Stále si nemôžem zvyknúť na tie ich latinské pomenovania. Prešli už tri luny odvtedy čo sme boli vo svojom rodnom kraji, Panónii. Chýbajú mi jej hory a háje... polia a rieky...
Pred poludním k nám prišla Luna. Doniesla nám jesť, pretože nás čaká dlhá cesta a potom zobrala víno. Tak jej prikázala naša Domina Claudia. Nikdy pred tým som ju nevidel, ale od Luny sme sa dozvedeli že je rozmaznaná a je skoro taká istá ako jej manžel. Dobre sa stará jedine k nej, pretože je jej nedoktnutá a súkromná otrokyňa. Bol som rád aspoň za to. I keď budem otrokom hrozného pána, budeme mať aspoň trochu láskavú paniu...
Bolo poludnie. Prišli po nás stráže. Otvorili cely a reťaze, ktoré nám po príchode dali dole, nám späť pribili na ruky. Vyviedli nás hore po mramorovej podlahe a naložili do voza. Z vily višiel náš Dominus aj s Dominou a ešte jedna žena. Dominus a Domina nasadali do koča. Domina mala ryšavú paruku s krásnym účesom. Na ušiach mala zlaté náučnice a na hrudi jej vysel diamantový náhrdelník. Mala na sebe drahé šaty sfarbené do biela, modra a fialova...
Ráno vo vile...
"...ahh, v noci si bol ako sám Jupiter Gaius." chválila Claudia svojho manžela po nočných radovánkach. "Áno, to si bol Giaus. Claudia máš šťastie že máš takého manžela. Možno popremýšlam že sa znova vydám." Povedala žena ktorá súložila s nimi. "Ale tentoraz by to mohlo byť z lásky a nie kvôli velkému mešcu nejakého starca Appia." ozval sa Gaius ktorý stál nahý pri svojom pracovnom stole a všetci traja sa zasmiali. Appia si odpila z pohára s vínom a pozrela sa na dno. Bolo prázdne. "Doneste mi víno!" skričala na otrokyňu. Claudia jej ešte povedala: "A Luna, keď už pôjdeš dole, tak dones otrokom jedlo. Nech sa pripravia na cestu. A ponáhlaj sa!" Luna behom odišla. Appia sa vrátila ku konverzácii: "Hahaha, máš pravdu. Teraz keď mi už môj štvrtý manžel zomrel a mne úbohej vdove (povedala s posmeškom) odkázal svoj majetok, mohla by som si niekoho nájsť. Niekoho pekného..." Claudia poznamenala: "A bohatého..." Zasmiali sa Claudia a Appia. "No vy dve mrchy! Muž drie v práci a vy to všetko rozhadzujete. Čo ma len pred rokmi viedlo k tomu aby som si ťa zobral, Claudia?" povedal Gauis a posmešne krútil hlavou "S kým to ja vlastne žijem?" uťahoval si. Zasmiali sa. Claudia vstala z postele a začala ho hladiť po tele. Appia spravila to isté. Claudia ho so smiechom pobozkala a zašepkala mu do ucha: "Toto ťa k tomu viedlo." Gaius sa uškrnul. "A s kým to žiješ?" Claudia sa spúšťala dole po jeho tele až došla k jeho údu a povedala: "No predsa s mrchou." uškrnula sa a začala ho aj s Appiou obšťastňovať.
Predpoludním...
"Čo si mám do piče obliecť?!" skričala nahnevane Claudia. "To je moja žena Claudia. Rozčulovať sa nad pojebanými šatami to hej. Ale prikázať otrokyňám aby to tu čo najrýchlejšie upratali pred cestou do Británie, to ani náhodou." povedal Gaius rozhnevane a pozrel sa na neporiadok v miestnosti s fontánou po večierku. "Luna! Ako to že to ešte nie je upratané!" Luna sa chytila za ruky a ospravedlňovala sa: "Prepáčte dominus. Balili sme vám a našej domine veci na cestu." "Okamžite to poupratujte!" "Áno dominus." Luna s ďalšími otrokyňami sa dali do práce a Gaius išiel dať inštrukcie správcovi vily zatiaľ čo tu nebude. Medzitým do miestnosti prišla Appia. "Ukáž ja ti pomôžem s výberom. Takže... mohli by sme skombinovať tú bielu s fialovou..." "Dobrý nápad," povedala Claudia, "ale pridáme k tomu aj tú modrú." "Áno, môže byť." Appia pomáhala Claudii sa poobliekať. "Škoda že nejdeš s nami. Užili by sme si." povedala Claudia. "Heh, nie, nie, nie. Už som bola v Británii a to pojebané upršané počasie už viac nechcem zažiť. Pôjdem do Ríma a pohľadám si nejakého milenca ako vždy." "Len aby sa z toho milenca nevyklul manžel." zasmiali sa. Appia potom zapínala Claudii diamantový náhrdelník. Claudia prerušila ticho: "Budeš mi chýbať." "To aj ty mne." usmiali sa na seba. "Keď prídete späť do Ríma dajte mi vedieť. Zase spolu niečo podnikneme." povedala Appia a žmurkla na ňu. "Ale teraz už poďme. Odprevadím ťa ku koču...
Poludnie
Dominus spolu s Dominou sa rozlúčili so ženou ktorá bola s nimi. Dominus nasadol do koča. Žena Dominu ešte pred odchodom pobozkala na pery a niečo jej zašepkala do ucha. Potom sa na seba usmiali a Domina nastúpila do koča. Luna nasadla k nim keby niečo potrebovali. Ostatné slúžky si prisadli k nám do voza. Stráže a Doktore nasadli na kone. Železná brána vily sa otvorila a vyrazili sme. Domina a žena ešte na seba kývali.
S kočom a vozom sme sa predierali davom v meste. Prešli sme severnou bránou Alésie. Ľudia na trhu pred mestom práve predávali jesennú úrodu. Šli sme po hradskej smerom na severozápad. z voza som pozoroval ako nám Alésia mizne z dohľadu.
Po chvíli sme sa dostali na rázcestie kde v strede stál jeden veľký štvorcový stĺp. Na ňom bol z každej strany vyrytý názov mesta. Obišli sme stĺp a šli sme priamo na sever. Cestovali sme smerom k mestu Belgika.
