Gunnarsen! You're such idiot! [Texting] M&M

🍍6🍌

Marcus
Neodpisala. Iba si to pozrela a vykašľala sa na to

"Ty debil! Načo si jej hovoril kto si?!" vyštekol som na moje dvojča

"Na mňa to nezhadzuj! Buď rád že som jej aspoň niečo napísal a nevysral sa na teba!"

Chloe
Kurňa! Zaspala som! Rýchlosťou blesku som vyšla z postele a zamierila som si to rovno do kúpeľne kde som následne zo seba urobika človeka.

S taškou cez plece som utekala po schodoch dole do kuchyňe. Z misy ktorá bola položená na stole som si zobrala jablko. Obula som sa, dala som si na seba koženku a utekala smer škola...

Celú cestu mi hlavou prechádzala tá veta "čo keď ti poviem že som Martinus Gunnarsen?" Veď ja nikoho takého nepoznám. Čo mu hrabe? Nechala som to tak lebo som už bola v škole a musela vymyslieť výhovorku prečo meškám....

Martinus
Tá baba sa mi páči, je šialená. Stále nechápem prečo nazvala Marcusa drogovým dílerom, je to vtipné...

Chloe
"Ehm dobrý, prepáčte že meškám" vošla som do triedy

"A vysvetlenie?"

"Po ceste sa na mňa vystriekal jednorožec tak som sa musela ísť prezliecť. Bože veď som asiže zaspala..." prekrútila som očami a išla si sadnúť do tej smradľavej lavice...

"To čo si povedala?! Neskus si sadnúť Parkerová! Do riaditeľne! Hneď!"

"Čo tak hysterčíte? Máte krámy?" zatvárila som sa znechutene

Ostatný sa na nás iba zabávali. Pche, magori!

"Čo si to dovoľuješ?!" chudátko už bola celá červená.

"Prosím vás nehrajte sa na neviniatko, každý na tejto posranej škole vie že si to po prestávkach rozdávate s riaditeľom v kabinete..." a má to! Stará rašpla!

"Vypadni!" ukázala na dvere. Myslela som že ma tam na mieste uškrtí

"Veď idem slečna Trtkavá" zabuchla som dvere. Už sa mi ju nechcelo počúvať...

Takže momentálne si idem po chodbe našej "úžasnej školy".

"Dobrý" bez zaklopania som vtrhla do dverí s nápisom  riaditeľňa nečakané ja viem...

"Aaa Parkerová čo ťa ku mňe privádza" usadil sa lepšie na svojej stoličke. Špek jeden, veď má aspoň 100 kíl mal by so sebou niečo robiť

"A my sme si kedy potikali, ha? Pokiaľ viem zatiaľ ste nikoho z mojej rodiny  nestihli otrtkať, no to sa nedá povedať o pani učiteľke Smithovej ktorá ma sem poslala"

Vypúlil na mňa tie jeho hnusné veľké žabacie oči.
"To odkiaľ máš?" nahodil zdesený pohľad a skoro sa prepadol od hanby. 1:0 pre mňa.

Uškrnula som sa.
"Mám svoje zdroje"

"Vieš čo už radšej choď, hlavne to nikomu nehovor dobre? Veď môžem prísť o prácu" chytil sa za hlavu. Presnejšie, o tú jeho plešatú hlavu...

"Hups" zasmiala som sa

"Čo?"

"Ale nič to je jedno, dovi pán Trtkoš" s týmito slovami som zavrela dvere a nečakala na jeho reakciu. Mňa to nikdy neomrzí. Sama pre seba som sa usmiala a odkráčala naspäť do triedy...
_______________________
"Som doma!" zakričala som na tetu. Áno žijem iba s ňou. Otca nepoznám a mama zomrela pred dvoma rokmi na rakovinu.

Niekedy si hovorím že keď existuje Boh tak prečo nám v tejto situácii nepomohol. Bolo to niečo hrozné sa na ňu pozerať ako ten rok trpela. Prečo mi ju zobral?! Prečo?

"Prečo" jedno jednoduché slovo ktoré mi dookola prebieha hlavou. No doteraz som nezistila odpoveď....

---------------------------------
Dneska nebol texting, dúfam že mi to odpustíte. Rozhodla som sa že vám Chloein život viac priblížim aby ste sa ľahšie dostali do deja.
Na konci to bolo smutné, teda aspoň pre mňa 😶.

Btw votes a komenty nazoaj potešia. Milujem keď ich čítam, aj keď som to už hovorila najmenej storkrát ale vždy ma to rozveselí

Ily ❤