Zasmiala som sa a začala hodina. Učiteľ vysvetľoval a ja som sa pozerala do zrkadla a upravovala si vlasy.
„Slečna Pinkerton, mohli by ste odložiť to zrkadlo?"
„Ak ste si nevšimli, upravujem si vlasy." Povedala som a pokračovala v upravovaní.
„To môžete robiť cez prestávku alebo doma."
„Moje vlasy nepočkajú."
„Tak ak vás to nezaujíma choďte preč. A bude sa to riešiť s vašími rodičmi."
„Nezaujíma ma to ale neodídem. Nechcem aby sa takáto blbosť riešila s rodičmi. A viete prečo to robím?"
„Aby ste bola krásna?"
„Aj to ale preto lebo keď sa pozriem na vás potrebujem hneď vidieť dokonalého človeka. Tak vytiahnem zrkadlo."
„Takéto urážky nechcem už viac počuť." Skríkol.
„Ale to nieje urážka. To je pravda. Ak chcete pomôžem vám s imidžom a štýlom obliekania modernej doby. Som vám k dispozícií." Usmiala som sa a prezrela si ho od päty až po hlavu. Vážne to nemá swag.
„Nestojím vám o vaše služby. Odíďte z triedy Nancy."
„Ach dobre kľud. Už vám nebudem hovoriť pravdu." On sa otočil k tabuli a pokračoval vo vysvetľovaní. Po škole prišiel Bieber. Všetci tam pri ňom šaleli zatiaľ čo ja s dievčatami sme skúšali tanec na ďalšiu súťaž. Riaditeľ ho zaviedol do telocvične a hneď odišiel. Bieber len na nás čumel. Napriek som začala krútiť viac zadočkom a uprel zrak len na mňa. Vravela som spadne mu sánka keď zbadá dokonalú Nancy.
„Ahojte." Povedal a vypol rádio. Dobre, že dnes Bakerová nebola v škole. Všetci boli ticho a ja som sa ozvala.
„Ty si Bieber?" Nadvihla som obočie.
„Áno, čo nepoznáš ma?"
„Rada by som ťa nepoznala. Máš smolu my sme tvoje haterky. Takže si asi nevyberieš." Pokývla som s plecami.
„Vážne si to myslíš? Lebo ja som si už vybral."
