Zradca ✔

XLIII.- Bolí to/ALEX

Úloha znie jasne: Ukradni zo zbrojnice zbrane, ktoré máš na zozname. Nemôže ti to robiť problém. Avšak, je to problém. A parádne veľký.

Hoci je noc, budovu SOFTPOE nestráži už len kamera, ale aj dvojica chlapov ako hora. Zaujímalo by ma, kto toto Meerovej schválil. Možno tak Wooler, ale ten má toľko právomocí ako šuter na ceste.

Kamery by som vyradil bez problémov, no takí dvaja chlapi sú už tvrdší oriešok. Navyše, mohol by som kašľať to, čo mi Steph tĺkla do hlavy- nenápadnosť. Musím sa dnu dostať inak.

Prebehnem za budovu Ostreľovačov a namierim si to k SOFT-u odzadu.

Steph mi ešte včera ukázala na malom plániku, kadiaľ sa dá v SOFT-e nenápadne pohybovať. Keďže po poslednom incidente, keď niekto ukradol AP-R zbraň, Meerová presunula kľúčik od budovy Ostreľovačov do Rossinej kancelárie, kde sa veľmi ochotne presťahoval Wooler. Inak povedané, ten kľúčik je v najviac stráženej miestnosti celej budovy.

Zadný vchod neblokuje nijaká Woolerová gorila. Rýchlo sa poobzerám a kameru, ktorá visí nad dverami, odvrátim. Prebehnem k nim, zadávajúc kód na otvorenie. Jemný mechanizmus zabzučí a dvere sa odchýlia.

Vbehnem dnu a odvrátim ďalšie kamery. Nejdem rovno k hlavnému schodisku, ale zabočím do vedľajšej uličky, ďalším kódom otvorím ochranné dvere, na ktorých stojí nápis: Nepovolaným vstup prísne zakázaný!.

Podľa slov Steph, tu by sa mala nachádzať len jedna kamera a aj to len na vrchnom poschodí. Preto nečujne pobehnem na schodoch zo železných plátov a predtým, akoby som vyšiel úplne hore, pretočím kameru, aby snímala inú časť schodiska.

Prekĺznem povedľa, ďalším kódom otvorím dvere identické tým dole a vyjdem na chodbu. Zamierim až na jej koniec, kde mala kanceláriu Ross a pred ňou Weissová. Dvere sú podľa predpokladov zamknuté a to je už trocha väčší problém. K tomuto nemá prístup ani Steph.

Povzdychnem si a čupnem si ku kľúčnej dierke. Z vrecka tmavého svetra vytiahnem pakľúč. Ešteže dvere kancelárie sú vybavené len obyčajnou zámkou. Keď mi Stephanie dávala pakľúč, spýtal som sa, prečo to nemôžem použiť rovno na otvorenie dverí budovy Ostreľovačov. Vraj by to nemohlo fungovať. Dvere sú vybavené senzorom, ktorý zachytí akýkoľvek cudzí pohyb. Kľúč musí presne pasovať.

Asi na desiaty pokus sa mi podarí odomknúť, no som na tom dosť zle. Celý čas boli kamery odvrátené a ochranka si už určite všimla, že príliš dlho sledujú len tú poondiatu bielu stenu všade naokolo. Expresným tempom vpálim do kancelárie. Len okrajovo si všimnem, ako ju Wooler zmenil. Pohovka zmizla, nahradili ju police s papiermi. Ale najviac sa zmenila stena z okien, ktorá je zatiahnutá tmavými závesmi. Vďaka tomu tu vládne strašná tma.

Rýchlo pretočím kamery vo všetkých štyroch rohoch. Vytiahnem baterku a prekutrem sa v šuplíkoch na stole. Po kľúči nie je ani stopa. Prezriem aj skrinku vedľa, ale výsledok je rovnaký. Príliš málo času na príliš veľa možností, preblesne mi hlavou a prezriem ďalšiu skrinku. Prečo si sem, dopekla, presťahoval celé oddelenie nábytkárstva?

Poslednou šancou sú poličky. Pochybujem, žeby ich tam len voľne položil, ale zrejme je natoľko mimo, že tak urobil. A áno, kľúč leží na najvyššej poličke. „Idiot," zamrmlem si pre seba a zatvorím za sebou. So znova zamknutím sa nejdem babrať, ak mám tie kľúče ešte aj priniesť späť. Hoci možno zvážim možnosť, že ich pohodím len tak do trávy a nech si ho hľadajú. Ja si to budem len užívať.

Tou istou trasou sa dostanem na prízemie a potom von. Príde mi hlúpe, že vstup do budovy Ostreľovačov nik nestráži ak to, čo chcú ochrániť, je tu. Jasne vidieť, aký vzdelaný je Wooler. Chudák nemá o fungovaní sveta ani páru.