Zradca ✔

XXXVIII.- Súhlasím/RIO

„Ako si na tom?" Táňa sedí na posteli v spálni mojich rodičov. Nechce sa vracať do vlastného domu, čomu sa ani nečudujem. Po tom masakri, ktorý sa tam odohral, by tam nechcel vkročiť žiadny rozumný človek. Aj keď Meerová zariadila, aby sa dom vyčistil a telá odviezli do márnice. Pozajtra sa koná pohreb.

Táňa na mňa uprie unavené zelené oči. „Bolo už aj lepšie."

Sadnem si vedľa nej na matrac. „Ešte aj bude lepšie."

Usmeje sa. „Ďakujem ti, Rio." Svoju ruku položí na moje koleno a zovrie ho medzi prstami.

„Za čo ďakuješ?"

„Za všetko. Prišiel si, hoci vieš, čo som Nat roky robila. Riskoval si a teraz... teraz si ešte aj vlastného otca vyhodil zo spálne, len aby som sa nemusela vrátiť domov." Sucho sa zasmeje.

„A mal som ťa nechať tak?" Nadvihnem obočie.

„Bolo by to spravodlivé," prikývne. „Môžem si ľahnúť?" Odtiahne odo mňa ruku a pousmeje sa.

„Cíť sa ako doma."

+++++

Staphanie mešká. Dohodli sme sa, že o šiestej sa stretávame tam, kde včera a preberieme naše rozhodnutia ohľadne Alexovho plánu. Šialeného plánu, aby to bolo presné.

Nechcem sa v ňom podieľať. Ross odišla, aby mala lepšiu budúcnosť. Aby unikla pazúrom Meerovej. Pomohol som jej v tom a Nat na to doplatila. Rozhodne nemám v pláne ťahať ju späť.

Na Steph čakám pred budovou, potrebujem si prevetrať myšlienky aj napriek tomu, že rádioaktivita v Kupole stále narastá. Podľa oficiálneho prehlásenia nevznikla diera, ale popraskaná oblasť je taká rozsiahla, že chvíľu potrvá, kým to celé opravia. Ak by si Meerová priznala, čo zvýšená radiácia spôsobuje, zrejme by kopla do vrtule a do zajtra by to bolo hotové. Lenže ona to zjavne nepovažuje za prioritu.

Klopkanie topánok na asfalte ma prinúti zdvihnúť hlavu. Prvé, čo uvidím sú pekelne vysoké opätky, na ktoré sa napájajú štíhle nohy, ku ktorým patrí aj tvár plná nezahojených jaziev. „Meškáš."

„Dopriala som tvojej kamarátke troška oddychu. Vadí?" Prejde okolo mňa rýchlosťou víchra. Musím si pobehnúť, aby som ju dohnal.

„Nat?"

„Nat," prisvedčí.

„Čo je s ňou?"

Stephanie si povzdychne a spomalí. „Nie je na tom dobre. Je oslabená a fakt okolo jej rodiny tomu rozhodne nepomáha. Neviem ako dlho to vydrží."

„Ale..." Čo ale? Je vo väzení u Meerovej. Čo som od toho celého vlastne čakal? Že sa tam bude mať dobre?

„Aj pre toto je také dôležité, aby sme Meerovú zbavili funkcie skôr, ako sa stane niečo zlé."

„Podporuješ to?"

Mykne plecom a zaklope na dvere. Otvorí nám mohutný strážnik, ktorý ma obdarí vražedným pohľadom. „Asi áno. Potrebujeme niekoho, kto má právomoc vyriešiť to bez násilia." Po prvýkrát mi napadne, žeby bolo treba zvážiť Alexov plán.

„Mohlo by to byť riešením?"

Steph zaváha, ruka jej uviazne vo vzduchu, keď sa chystá siahnuť na kľučku. „Neviem. Záležalo by to od toho, ako sa k tomu postaví Ross. Aj keď sa plán schváli a my ju nájdeme... prinútiť ju nemôžeme. To, či sa vráti, bude len na nej."