Prologue

102 5 0
                                    

Vložila som poslednú krabicu plnú mojich veci do kufra a s rachotom ho zavrela. Sadla som si dozadu, pretože teraz fakt nemienim viest zbytočný rozhovor s ocom.

Nenavidim to tu. Bristol. Anglické mesto s 391 tisíc najbezohľadnejších ľudí na svete.

Medzi nich patrí mimochodom aj moja matka, ktorá od nas odišla tesne po mojom narodení. A čo iné by mohla ísť robiť ako štetku?

Oh áno. Aj ja som sa vyskytla omylom. Irónia. Cely moj život je irónia. Zasmiala by som sa, Ale ja sa nesmejem.

"Jamie?" Sadol si do auta oco a pozrel na mňa cez spätné zrkadlo.

Odvrátila som pohľad ku oknu a "zaujato" sledovala okolie ,ktoré som tak dobre poznala.

Začula som povzdych a konečne sme sa pohli smerom k Doncasteru.

Ľahla som si na sedadlá a pozorne sledovala strop auta.

Bristol síce nenavidim ale sťahovať som sa kvôli tomu nemienila.

Zase prší. Typická letná búrka. Až na to že nie je leto.

Zavrela som oči a porazenecky povzdychla. Nejako to tam pretrpím.

Far Away.Where stories live. Discover now