Chapter 03

48 3 0
                                    

Pocítila som ako ma niekto šťuchol do rebier čo ma okamžite vytrhlo z knihy.

Pozrela som kto to b...Louis...

Čo zase chce

Hodila som po ňom nechápavý pohľad a- aby bolo jasne veľmi veľmi nechápavý pohľad- chytila si miesto kde ma štuchol.

Pobavene sa na mne zasmial a neskôr sa usmial..fajn toto je už divné

ON.SA.STÁLE.USMIEVA.

Všetkého veľa škodí nie? Tak sa to predsa hovorí.

Ponorila som sa späť do deja knihy a začala ho ignorovať...

...a išla som do sprch-
".....môžeš mi odpovedať?" Zodvihla som hlavu a videla dosť naštvaného Louisa

To nevidí že čítam? Ah...idiot.

"Čo je?" Pretočila som očami.

"Už tak 10minut sa tu snažím s tebou rozprávať!" Zasmial sa louis. Smiech. Radosť....hmm. To v mojom živote neexistuje.

Zas som sa zažrala do deja knihy..ak sa chce rozprávať našiel nesprávneho človeka.

"Jamie? ako sa máš?" Zamával mi rukou pred tvárou

Vážne?

"Uhm..zle"klasika

"Ty máš vždy zle!" Povedal trochu hlasnejšie ako zrejme plánoval.
Nevie sa kontrolovať?

"Už to tak bude" nahodila som mega ironický úškrn.

Louis už otváral ústa aby mi povedal určite niečo extrémne povzbudzujúce no na šťastie zazvonilo.

Do triedy prišla nejaká učiteľka s makeupom. Alebo presnejšie makeup s učiteľkou.

"Takže máme špeciálnu hodinu geografie..pozrieme si dokument. Viackrát sa to opakovať nebude"

alebo inak povedané 'nechce sa mi učiť, choďte všetci do riti'

Fajn...aspoň možem čítať..

"Jamie?"..Ahgr no tak asi nie...

"Čo?" Povedala som otrávene

"Prečo si taká..nepríjemná? Vieš ja sa moc snažím..chcem sa s tebou spriateliť ale proste ty.."

"Já, ja...ja som taká povaha..ak sa ti to nepáči tak sa nesnaž proste ma nechaj na pokoji..skôr či neskôr to urobíš tak môžeš už teraz" povedala som odporne.

Louisa moje slová očividne prekvapili..a teraz keď vidím jeho výraz..asi som to prehnala..Ale je to pravda.

Len sa otočil a upriamil svoju pozornosť na dokument čo bol premietaný na stene.

Počas celého dňa mlčal a bol zamyslený..
-
Prešli 3 dni a on sa mi už ani nepozdraví

Ale aspoň možem čítať..to som predsa chcela nie?

Ahgr..fajn toto som pokazila

Vošla som do jedálne a vzala si svoje jedlo-dajme tomu že jedlo- a zamierila k stolu kde sedel Louis a zamyslene sledoval jeho obed.

Sadla som si oproti nemu.

Nejako ma nezaregistroval tak som prehovorila "Louis"

Upriamil jeho pohľad na mňa a no nič nepovedal..stále mal ten zamyslený pohľad..čo to s ním je? Hádam nehľadá zmysel života..lebo aj tak žiadny nenájde..

"Louis" vydýchla som a pozrela som svoj obed "dobre prepáč! Prosím, prestaň s týmto" ukázala som na neho aby pochopil.

Mierne sa usmial.

Asi mi preplo. Ale ten úsmev mi chýbal.

Je rozkošný...
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Fajn toto bude ešte zaujímavé :DD
Musíme povedať že som sama zvedavá ako to skončí ;D

Lots and Lots of love tulie xx

Far Away.Where stories live. Discover now