Far Away.

Chapter 05

Zazvonilu na ďalšiu hodinu. Chémia.

Vzala som si veci a pobrala sa a do laboratória.

Zamierila som k zadným laviciam, ktoré boli úplne prázdne. Teda...až dokym ma niekto nestiahol k nemu.

Bože..

Louis vážne?

Hodila som po ňom vražedný pohľad a on sa čo? Usmial.

Ahgr..

Fajn..teraz som dosť nadšená že mám robiť projekt s Louisom.

Blbá dejepisárka

Očividne je Louis z toho dosť nadšený.. nemá kamarátov?

Vlastne som ho ešte s nikym nevidela.

Niekto ako on musí mat kamarátov.

Uhm asi by som mala vymyslieť ako sa z toho vyvliecť.

"Jamie dnes mám čas..myslel som že by sme no..vieš ten projekt, mohli by sme ísť k nám.."

Louis je nervózny?

"Nie, pôjdeme k nám..dnes?" Opýtala som sa ho

Čo už Projekt je projekt..

Louis len prikývol a nasledoval ma do jedálne.

Prevzala som si svoje jedlo a sadla si k prázdnemu stolu s Louisom za zadkom.

"Kde vlastne bývaš?"opýtal sa ma Louis keď sme si práve "vychutnávali" obed.

"Dve ulice od školy v taktom Tom najvyššom paneláku" odpovedala som mu.

"Nebývaš v dome?"povedal dosť prekvapene.

"Čo? Nie..prečo by som mala bývať v domu?"

"Neviem," pokrčil plecami a zahľadel sa na svoj obed, "myslel som si že bývaš v dome".

"Nebývam" pokrutila som hlavou.
*****

Odomkla som vchodové dvere a vošla dnu. Vyzula som sa a na Louisa som ani nepozrela, ale vedela som že tam je.

"Kde sú vaši?" spýtal sa opatrne a zaujato na mňa pozrel.

"Uhm bývam len s otcom...je v práci, Mylsim že mi spomínal že dnes má aj nočnú" nejdem mu to asi hovoriť môj životný príbeh.

Len by ma ľutoval a..Ja nepotrebujem ľútosť.

Nikto ju nepotrebuje.

Vzala som dva poháre a napustila do nich vodu. Položila som poháre na stôl a doniesla počítať.

Louis si medzitým sadol na gauč čo máme v obývačke a čakal na mňa.

Projekt sme urobili dosť rýchlo. Trvalo to tak pol hodinu.

Fajn..toto bolo jednoduché.

Zrazu sa Louis prudko postavil a odišiel z miestnosti.

Čo teraz? Mam tu sedieť? Alebo mám ísť za ním?

Kým som sa dohodala sama so sebou v mysli, bol späť.

Na tvári mal diabolsky úsmev. Zpoza chrbta vytiahol fľašu borovičky a dva poháre.

Kde to našiel?

"Louis čo to robíš?"opýtala som sa vydeseným hlasom.

"Zabavíme sa" zaškeril sa.

"To nie"

Úplne ma odignoroval s otvoril fľašu plnú alkoholu a nalial do obidvoch pohárikov.

"Louis nie.."

"Hádam sa nebojíš" zasmial sa.

"ČO?!" Skríkla som naštvane

"O bože, ty sa bojíš!" Zasmial sa.

V tomto momente sa nespoznávam, pretože mu práve beriem pohárik z ruky a celý jeho obsah som vypila na jeden hlt. 

Začali ma štípať celé ústa a hrdlo.

Fuj..

Louis ma celu dobu pobavene sledoval a neskôr do seba nalial svoj pohárik.

Vytrhol mi prázdny pohár z ruky a nalial mi znovu borovičku. Pohár mi podal a nalial aj sebe.

Takto sme pokračovali ešte pár poharikov.

Už som sa prestala ovládať a položila som Louisovi ruku na koleno.

Pozrela som sa mu do tvare a pozorovala jeho reakciu.

...on zrejme nebol tak mimo ako ja..

Pozrel mi do očí a potom pohľad nasmeroval na moju ruku, ktorá sa extremne pomaly posúvala vyššie.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Fajn, tak toto sa nám vymyká z rúk..😂 vlastne im, im sa to vymyká z rúk nevadí
Lots and Lots of love tulie xx