Chapter 02

72 5 0
                                    

Zatresla som dvere od bytu. Teda..malo sa to podobať na byt.

Neviem či som viac unavená z tej školy alebo z toho ako mi ten Louis stále niečo hovoril.

Ale ja ako úspešný ignorant som to prežila. Hah- to nebol úprimný smiech.

Hodila som sa na posteľ a v momente som zaspala.

                         ***
Zobudila som sa o siedmej večer a pobrala som sa do kuchyne. Vybrala som vifonky-mňam- a zaliala ich vriacou vodou.

Idem sa tváriť že viem variť.

Otec chodí domov až v noci čiže cely deň som vlastne sama doma.

Vysnívaný život. Teda...prežívanie.

Zjedla som moju "polievku" a vybrala som sa do svojej izby.

Všade sa povaľovali- ešte nevybalené- krabice.

Vzala som si jednu a otvorila ju.

Musela som sa hneď usmiať. Fakt. Toto je jedna z mála vecí, ktorú mám fakt rada- moj kaktus Ogi. Položila som ho...na zem lebo ta parapeta sa rozpadala:).

A Ogi je asi jediná vec ktorá mi vydržala. To bude tým že je to kaktus. Je ako pes, ktorého som vlastne nikdy nemala. Hah. Možno niekedy.

Ogi má okolo 6 rokov. Polievam ho tak raz za 2 týždne

Nechápem.Ako.To.Že.Žije.

No Fest zlatý. Vyzerá ako moje srdce:)

Fajn..mala by som sa učiť ...ale kto to potrebuje?

Stačí predsa dávať pozor..čo je pri Louisovi dosť obtiažne..no nie nemožné.

-

Zobudila som sa na veľmi "príjemný" zvuk, ktorý vychádzal z môjho mobilu.

Napriek tomu že nenavidim stavanie- no úprimne kto ich má rad?- milujem rána.

6:00. Výborne.

Fajn tak dnes nebude až tak zlý deň. Alebo bude? Ahgr.

Prišla som do školy. Som stále trochu stratená.

Trafila som do triedy až na tretíkrát.

Prvýkrát som prišla do prázdnej triedy -čo ma prekvapilo- no hneď ako som vyšla som si všimla tabuľku s nápisom- chemické laboratórium. Chémia nie je moj obľúbený predmet..čo už.

Druhýkrát som vrazila do triedy s uplne cudzími ľudmi...Uhm zrejme mali nultú hodinu.

Pozrela som sa na čas. Som tu dost skoro. 6:55.

No a poslednýkrát som vošla do triedy- dokonca som aj klopala pre istotu- kde sedelo pár ľudí čo mi boli známi zo včerajška.

Fajn som zvedavá čo tu budem robiť. Sadla som si a vytiahla knihu, ktorú čítam už Xkrát.

No čo. Nič lepšie som ešte nenašla.

Zacítila som na svojom pleci niekoho ruku. Nejaká krava sa na mňa usmievala.

"Ahoj, som Karlie," povedala milo.

Ježiš..ďalšia vtierka..

"Čau.." povedala som otrávene a svoju pozornosť upriamila späť ku knihe.

Zrejme na mňa ešte hovorila ale aj už som bola plne ponorená v knihe.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Takéto časté pridávanie mi asi dlho nevydrží-ak to niekoho zaujíma:)

Lots and Lots of love tulie xx

Far Away.Where stories live. Discover now