Meon Hill

1. Kapitola

Joel:

„Pomóóóc, kamarát sa topí!"

Tieto slová našťastie (alebo nanešťastie) nepočúval moc často, vlastne skoro vôbec. Len tu sedí na slniečku a nemusí sa hrať na hrdinu. Leto je na spadnutie a on si myslel, že toto bude skvelý job. Jediná jeho práca však doteraz bola neustále opakovať len: „nebehajte okolo bazéna!" alebo „neskáčte do bazéna!" Tie nápisy boli na každom kúpalisku, akoby si majitelia mysleli, že ich snáď naozaj niekto číta. A možno ich tie decká aj čítali, len chceli byť na malú chvíľu rebelmi. To je momentálne totiž veľmi rozšírený trend.

Ten dievčenský hlas je však čoraz naliehavejší a on ho nemôže ignorovať. Nemôže povedať: „Neviem plávať," ako Wednesday Addamsová, pretože má konečne šancu predviesť svoje schopnosti a možno dokonca niekomu zachrániť život. Hlavou mu prebleskne: „Načo ten idiot do tej vody vôbec liezol?!" ale na polemizovanie o tom nie je času nazvyš. Vrhne sa po hlave do vody a naučeným štýlom pláva čo najrýchlejšie k nemu. Utopenec sám nič nevykrikuje, len rozhadzuje rukami a snaží sa zúfalo lapať po dychu zakaždým, čo sa aspoň na pár sekúnd vynorí nad hladinu. Je však očividné, že síl mu ubúda, až to napokon vzdá. Chvíľu sa ešte pohupuje na hladine ako Titanic, ale potom sa, rovnako ako tá slávna loď, začne potápať. Sekundy ubiehajú a tak ho Joel, akonáhle k nemu dopláva, rýchlo uchopí okolo pása a ťahá ich oboch nad hladinu, len škoda, že vo vode ide všetko tak ťažkopádne. Kým sa ocitnú na súši, z chlapca je polomŕtvola. Niekto z prizerajúcich sa ľudí mu našťastie pomôže vytiahnuť jeho bezvládne telo na breh. Skloní sa nad ním s vystrašeným pohľadom. Je v bezvedomí, čo znamená, že musí začať s nepriamou masážou srdca. Alebo? V mihu sekundy si v hlave zrekapituluje všetko, čo im hovorili na kurze prvej pomoci a uvedomí si, že jeho úvaha bola zlá. Niekomu teda z ruky vytrhne okuliare, ktoré chlapcovi priloží k ústam a nosu a keď vidí, že sa vôbec nezahmlili od jeho dychu, vie, že musí zaraz zakročiť. „Ty!" ukáže prstom na človeka, ktorému vidí v rukách telefón. „Okamžite zavolaj záchranku a vy všetci odstúpte a nechajte mi priestor," hovorí to autoritatívne, aby si vynútil ich poslušnosť a skutočne sa od nich dav o trochu odtiahne.

Znova sa skloní nad chlapca a naučeným chmatom, o ktorom dúfa, že je správny a ešte viac mu neublíži, mu zakloní hlavu. Tu by sa chcel chvíľu zastaviť a protestovať, že nebude prikladať svoje pery na pery nejakého chalana, ale jeho kamarátka (či frajerka, kto vie) tak veľmi stresuje, že sa bez okolkov vrhne na jeho pery, skoro akoby mu chcel vdýchnuť život. Päťkrát do neho vdýchne a potom prechádza k samotnej masáži srdca, a aj keď sa vždy bál, že to urobí zle a že človeku ešte len pohorší, teraz musí svoj strach prekonať.

S roztrasenými rukami začína stláčať jeho hrudník približne vo výške jeho bradaviek s frekvenciou 100 až 120 stlačení za minútu alebo sa aspoň úpenlivo snaží. Určite to ale robí omnoho kvalitnejšie, ako herci vo filmoch, pretože niekto vzadu zašepká, že sa správa ako profík. Škoda, že on vo svoje schopnosti až tak neverí a už vôbec nie, keď zase raz prichádza na rad dýchanie z úst do úst. Keď sa však od neho po opätovnom dýchaní odťahuje, prinesie to želané výsledky, pretože chlapec sa ako zázrakom preberie a vykašliava vodu. Alebo sa o to aspoň omámene snaží, tak ho prevalí na bok, aby zo seba prebytočnú vodu dostal o čosi ľahšie. Napokon chlapec lapá po dychu a pomaly, ako keby ospalo, otvára modré oči, aby videl svojho záchrancu, ktorý si značne vydýchne od úľavy. Zvládol som to!

„Už nikdy ťa nebudem nútiť ísť so mnou do vody, prisahám!" narieka to dievča, ktoré tu s ním prišlo. Niekto udatného plavčíka potľapká po pleci a pogratuluje mu. Potom sa hlúčik ľudí náhle rozpustí a naokolo prestane vládnuť hystéria. Všetko predsa skončilo happyendom, a tak sa môžu ďalej venovať radovánkam v tomto pekelne horúcom dni, jednoducho sa rozpŕchnuť, ako tie holuby na námestí, keď ich decká naháňajú. Ach, ako len neznáša tieto typy ľudí, objavia sa vždy tam, kde sa niečo stane, prídu sa pozrieť ako na nejakú senzáciu. Vôbec by ho pritom neprekvapilo, keby si to ešte aj fotili alebo kamerovali a pridávali na sociálne siete.