Doktor na nás zakričal že sa Martinus prebral. Hneď som sa rozutekala a bežala k nemu. Videla som ho slabého ležať na posteli.
-,,Prepáč mi to" povedala som
-,,Aj také veci sa stávajú" povedal a usmial sa. Potom som Martinusovi darovala objatie. Snažil sa mi ho opätovať.
-,,a kedy môže ísť domov?"spýtala sa Anne ktorá tam tiež bola.
-,,Keďže sa preblal ale je vyčerpaný tak si ho tu ešte do rána necháme. Oddýchne si a bude zdraví ako rybička."
-,,Ďakujem" povedala mu na to Anne.
Vyšli sme na chodbu.
-,,Mami? Mohla by si mi doniesť pyžamo a veci na zajtra?"
-,,Prečo?"
-,,Chcem tu s Martinusom zostať na noc."
-,,Jasné, chápem ťa za pätnásť minút som tu."
Išla som do izby keď som tam zrazu uvidela Lisu. Čo od neho stále chce? Musela som zakročiť.
Vkročila som a povedala:
-,,Lisa nehovorila si že ti to je ľúto? Čo si prišla povedať že si mu pusu dať nechcela alebo čo?"
Lisa sa pozrela na Martinusa a odišla. Radšej som sa na ňu ani nepýtala.
-,,Láska mám pre teba prekvapenie"
-,,Aké?!????" Povedal nedočkavo
-,,Dnes tu a tebou prespím"
-,,To som rád" povedal vďačne
Ráno sme vstali a prišli moji rodičia.
Mamina ma odviezla domov a Martinusa tiež. Celú cestu sme sa držali za ruku a nejaké chvíle sme sa hypnotizovali pohľadmi.
Pozdravila som ho a vystúpil. Išli sme domov. Rádio vypnuté a ja s maminou sme sa nerozprávali.
-,,Deje sa niečo?" Spýtala som sa maminy
-,,n-nič len premýšľam"odpovedala.
-,,a nad čím?"
-,,To nerieš" odvetila.
Určite predomnou niečo tají. Inokedy keď niekame ideme autom tak si na celý štát spieva pesničky z doby ľadovej. Dnes bolo v aute až podozrivé ticho.
