Keď sme prišli tak som išla za ocinom.
-,,oci je niečo s maminou?"
-,,Nič mi nepovedala"
-,,aha tak nič"
-,,Prečo? Deje sa niečo?"
Toto som sa ťa pytala ja.Oci. čo sa ti všetky kabliky v hlave pretrhli?
-,,Keď ma viezla autom bola taká zamyslená a nebolo ani pustené rádio"
Otec zdvihol ramenami a ja som išla za maminou.
-,,Mami nad čím si včera keď si ma niesla rozmýšlala?"
-,,nooo... poznáš Lisu a Lenu...? No tak sa ma Lisa spýtala či by som ti nezakázala Martinusa..."
-,,A to si nad tým rozmyslala?! Ked mi ho zakazes bude smutna. A Lise ide len o to aby mala Martinusa len pre seba. Fakt dik."
Povedala som nahnevane a išla do izby. Zabuchla som dvere. Zvalila som sa na postel a dala sa do plaču.
*cinknutie mobilu*
Zvidla som hlavu a začala hladať telefón. Keď som našla telefón našla som si správu:
BoyFriend💗: Ahoj princezná🎀 ako sa máš?
ema.blck.: Nikdy nebolo lepšie😌
BoyFriend💗: Deje sa niečo?
ema.blck.: Nebudem ti klamať... momentálne sa deje toho veľmi veľa... som šťastná že žiješ a že ťa mám,ale niečo ma trápi..."
BoyFriend💗: a čo sa deje?
Začala som sa rozpisovať keď zrazu niekto zazvonil. Išla som sa pozrieť kto prišiel. Zbadala som Martinusa a hodila sa mu okolo krku.
-,,Dobre to stačí nemusíš ma uškrtiť" povedal.
Odtiahla som sa a pozrela sa naňho. Na tie jeho nádherné hned oči. Po chvíle som mu dala pusu a išli sme do izby.
Chytil ma za ruku
-,,Tak čo sa deje?"
Vyrozprávala som mu čo chcela Lisa od mojej mami.
,,Kvôli tomu nemieš plakať. Ty si snáď myslíš že by si zamnou prišla že ahoj nemôžem sa s tebou rozprávať a ja by som len mikol ramenami a odišiel? To si na omyle. Bojoval by som za teba. Nevzdal by som sa ťa len tak. Budem bojovať každým aby som ťa mal. Radšej sa vzdám svojich majetkov ako keby mám byť bez teba. A keby ťa nezískam. Čo by sa teda muselo stať zázrakom. Tak by som bol smutný a nedokázal by som ani spievať veselé pesníčky. Takže prosim ťa nebuď smutná"
