Dcéra Diabla

3.časť

Alexis P.O.V.

Už dlhšiu dobu som ju pozorovala a snažila sa jej prečítať čo sa jej odohráva v mysli  ale nemohla som, akoby tam mala nejakú zábranu alebo čo nechápala som ale vedela som jedno musím zistiť čo je zač a prečo jej sakra nemôžem čítať myšlienky, príšerne má to iritovalo. Keď som sa na ňu dívala vyzerala šialene ,len sa dívala do skrinky a sialene sa usmievala a pravdepodobne nejak  zachytila že sa na ňu dívam lebo sa na mňa pozrela už v tedy v triede my prišla iná ako ostatné nie divná ale iná , no možno s časti divná ,ale teraz som vedela jedno musím sa s ňou zoznámiť teraz je na to ako tak vhodná doba.
,,Čawes, ja som Alexis , Alexis Clarke."jemne som sa usmiala.,,Aaa  čau , ja som Jessica, Jessica Pearce.Ak sa ti zdám divná svojím správaním tak sorry ,ale to som ja.",,Nepripadáš mi divná, no tak možno trochu ,ale vyzeráš byť iná ako tie ostatné baby,to myslím ale v dobrom.A máš skrinku s mojim obľúbeným číslom tak vieš či nechces vymeniť." ,,Zabudni moje je to tiež obľúbené číslo.",,Neboj robila som si srandu a nezájdeme potom na obed po škole?",,Noo okej ,ale pozor moc som neni zhovorčivá.",,Okej,tak zatiaľ.."

Jessica P.O.V
Tak to bolo divné. Síce ani neviem čo veď rozprávanie a zoznamovanie na strednej je normálne ,ale ona... niečo mi na nej nesedí nevyzerá byť normálna,no síce to ani ja a rozprávala sa so mnou.Okej.Mala by som prestať byť taká paranoidná veď bola na mňa milá.No a práve som súhlasila ísť s ňou na obed.Tak to bude ešte zaujímavé, ale tak čo možno budem mať aspoň jednu nejakú normálnu alebo skôr by som povedala dobrú kamarátku...nie skôr dobrú spolužiačku,jop to sedí.No super už zase zvoní a ja ani neviem kde mám ísť a ani na čo mám ísť.Fajn takže nemčina v jazykovke číslo 3.A ja akože mám vedieť kde to boha je?Fajn takže plán znie bež a hľadaj učebňu číslo,číslo kurňaaa... číslo 3 ha som dobrá.Fajn tak už len hľadať...

Ako som bežala tak som narazila do niečoho pomerne tvrdého a spadla som na zem.Prekvapivo som si udrela hlavu  a nie nos ,ale teraz neviem čo bolí viac...keď som si ako tak sadla tak predo mnou stál chalan mal na sebe čierne džínsi a obyčajné čierne tričko, mal zeleno-modré oči a jemne nagélované hnedé vlasi dohora.
,,Si v pohode?"spýtal sa.,,Hhej som okej ,len som si trocha udrela hlavu inak som v pohode.",,Nabudúce sa prosím ťa dívaj pred seba.",,Hľadala som jazykovú učebňu číslo 3 ,vieš keď sa ale budem dívať rovno tak ju nenájdem.",,Ale keď sa zas nebudeš dívať rovno zase do niekoho narazíš, poď postav sa."Aspoň mi podal ruku,lebo kebyže sa po tomto páde mám dvíhať sama tak som v peknej kaši.,,Diki a mohol by si mi prosím ťa povedať kde je tá jazyková ucebňa číslo 3 ?",,Choď rovno  a potom zaboč dva krát doprava a hlavne sa dívaj pred seba.",,Už sa toľko neboj a diki."
,,Nemáš zač,tak čau.",,Čus."

Zac P.O.V.
Keď som šiel po chodbe zrazu som pocitil jemnú bolesť na hrudníku,keď som zbadal ju vyzerala že sa niekam ponáhľa ale vycítil som z nej aj to že je  zmätená a ešte niečo,niečo neznáme čo som ale nevedel identifikovať,čo ma trochu znepokojilo. Keď v tom som si všimol že sa posadila a divá sa na mňa.
Keď som jej pomohol vstať a ukázal kde má ísť tak sa zase rozbehla.Och. Nech nezabudne zas do niekoho naraziť.

O 4 hodiny neskôr
Jessica P.O.V.

Konečne posledná hodina. Škoda že nemôžeme mať po celý školský rok 5 hodín,to by bola paráda. Okej teraz už len na obed a potom hupky dupky domooov.
Keď som prišla do jedálne Alexis tam už bola a zakývala mi že si mám prisadnúť, odmietla by som ,ale už sme sa dohodli pri skrinkách a zapadnúť medzi ostatných bude lepšie. Tak som k nej prišla a zložila si veci.,,Ahooj ako vidím moc veľké nadšenie nemáš ,že si máš ku mne prisadnúť.",,Ahoj a prepáč ,ale niesom navyknutá na ... priateľov.",,To je v pohode,ale budeš si musieť zvyknúť, pretože ja sa s hentými pipkami nemienim baviť tak si zvykaj.",,Haha, no tak ok. Poď si zobrať teda ten obed."
Keď sme si zobrali obed a sadli ku stolu,normálne sme sa porozprávali a zistila som o nej toho veľa a zistila som taktiež že je celkom fajn baba.
Najradšej má modrú farbu,jej obľúbené čísla sú všetky kde je číslo 7 ,to vysvetľuje to s tou mojou skrinkou. Ďalej som zistila že má frajera ale ja šikovná som jeho meno zabudla ,ale jej meno naj kamošky som si zapamätala volá sa Brianna a ževraj chodí s bratom jej frajera ,sú taká podarená parta a k ním patrí ešte jeden chalan ,ale toho mi nepovedala ani meno.
Keď som sa len tak obzrela uvidela som toho chalana do ktorého som vtedy vrazila,díval sa na mňa rýchlo som sa otočila a Alexis na to hneď zareágovala.,,Čo sa deje?",,Ale nič.",,Hovor predo mnou nič neskryješ.",,Fajn. Vidíš tam toho chalana?",,No hej.",,Tak dnes keď si odišla od skriniek a zazvonilo tak som bežala a hladala jazykovú učebňu číslo 3 a ako som utekala tak som do toho chalana narazila a spadla na zem kde som si udrela hlavu no a teraz keď som sa len tak dívala naokolo zachytila som že sa na mňa díva tak som sa rýchlo otočila.",,Za prvé ujde celkom ,za druhé dávaj si na seba pozor a za tretie načo nám asi dali na prvej hodine mapu školy?Na okrasu?"
,,No tak stáva sa no."

Alexis P.O.V.

O Jessice som sa toho dosť dozvedela že má rada číslo 7 a 77 ,že má rada červenú a čiernu farbu a že okrem mňa nemá kamarátky. Ale nič nenasvedčovalo tomu prečo jej nemôžem čítať myšlienky, nechápem všetkým ľuďom viem čítať myšlienky  ,ale jej nie.Musím to zistiť.
Zrazu sa Jessica trhla,tak som sa jej normálne spýtala že čo sa deje a keď mi ukázala na toho chalana tak mi bolo zle. Reálne na tejto škole bol vlkolak fuj ten smrad,celý čas som si myslela že je to školskou jedálňou ale to bolo ním no fuj je mi na grc.Ale snažila som sa to nejak zamaskovať a ignorovať,keď sme dojedli rýchlo sme  sa zobrali von,kde sme sa rozlúčili a dohodli sme sa že zajtra sa počkáme pred školou.

Zac P.O.V.
Všimol som si ju hneď ako vosla do jedálne ,celý čas som ju pozoroval.
Keď sa začala otáčať všimla si že ju pozorujem a skôr než som sa stihol otočiť ja ,tak sa otočila ona. Ale potom som zacítil niečo iné,niečo veľmi známe môj čuch nemohol klamať,vedľa nej sedelo dievča ,ktoré nebolo obyčajným bola to upírka to sa dá rýchlo spoznať cítich ich na 100 metrov a ona zacítila mňa neviem či je to dobré alebo nie no ako náhle má zacítila tak dojedla a zbalila si veci aj s  tým dievčaťom a odišli.  Musím zistiť čo tu chce,musí mať na to nejaký vážny dôvod prečo tu prišla a ja som odhodlaný to zistiť.

Ahojte konečne som dopísala 3 časť.😀Fuuu ani neviete koľko mi to dalo práce. 😪Zac tam ani nemal byť ale napadlo ma že s ním to bude trochu zaujímavejšie a mám aj s ním nejaké plány,😎však uvidíte a budem sa snažiť každý deň vydávať časti. Napíšte dole do Commentov🗯 či sa vám to aspoň trochu páči a samozrejme má veľmi poteší aj votes💥.Tak ďakujem a uvidíme sa pri ďalšej kapitole.😄❤
A veľmi ďakujem za nádherný cover od Barbora_Pacherova
P.S. hore na obrázku máte Zaca.