Slučku som prevesil cez konár stromu a druhý koniec zaistil. Vyšiel som hore a slučku si dal okolo krku.
*nádych, výdych*
Tlačili sa mi slzy do očí.
,,Musíš byť silný." - povedal som si sám pre seba, ,,Tak je to predsa najlepšie."
Pred sebou som uvidel Josha.
,,Tyler."
Nie, on nie je skutočný. Je to len výplod tvojej fantázie. Určite je niekde doma pri svojej rodine. Alebo u seba doma s Debby.
,,Tyler, prosím nerob to. Som tu pre teba. Vždy som bol."
Nie. Nevidel si všetko. Bol si zaslepený láskou k Debby. Keď som ťa potreboval, nemal si čas. Určite bola vtedy pri tebe.
Zoskočil som zo stromu. Slučka mu stiahla hrdlo tak, že som im nemohol dýchať. Chvíľu som sa dusil, no potom sa niečo uvoľnilo a ja som spadol na zem. Pozrel som sa na lano. Bolo pretrhnuté. Začal som plakať. Ďalší nepodarený pokus o zabitie. Prečo proste nemôžem zomrieť? Prečo to musí byť tak ťažké? Začal som kričať. Kričal som tak dlho ako sa len dalo. Potom ma už bolelo hrdlo.
|Si slaboch!|
○Nedokážeš sa zabiť!○
●HLUPÁK! ●
♤Škaredý!♤
¤Si na nič!¤
,,Nie, nie som! Nechajte ma tiene!"
|SLABOCH!|
○NEDOKÁŽEŠ SA ZABIŤ!○
●HLUPÁK!●
♤ŠKAREDÝ!♤
¤SI NA NIČ!¤
Kričal som ešte viac. Snažil som sa zapchať si uši. Stále. Stále keď som sa snažil zabiť a nepodarilo sa mi to, prišli.
Postavil som sa zo zeme a začal utekať. Nevedno kam, utekal som. Zastavil som sa a padol na kolená. Celý som sa triasol. Prečo tu nemôže byť Josh? Obzrel som sa. Som len o ulicu ďalej od Josha a o tri ulice od domu. Pozrel som sa na hodinky. 10 minút po polnoci. Môžem len dúfať, že bude doma. Vstal som a pomalým krokom išiel. Po chvíľke som si začal spievať:
I....need....something....to...kill me.
I am tired.....of taking...my own life.
Zazvonil som sa čakal. Nikto neotváral. Možno spí. Skúsil som to ešte raz a stále nič. Domov sa mi už ísť nechcelo, tak som si sadol ku dverám. Bola mi celkom zima. Schúlila som sa do klbka a po chvíli zaspal.
...............
,,Tyler? Tyler, počuješ ma? Debby, prosím ťa odomkni."
,,Samozrejme láska. Chudáčik, určite mu musela byť zima."
,,To áno. Pôjdeš uvariť čaj a ja zatiaľ skočím po deku dobre?"- počul som hlasy. Bol to Josh a Debby.
Niekto ma zobral do náručia. Josh. Bol som až veľmi unavený na to, aby som otvoril oči. Pod sebou som zacítil niečo mäkké. Za chvíľu sa vrátil s dekou a prikryl ma.
Už mi všetko doplo.
Konečne sa mi podarilo otvoriť oči. Ako prvé čo som uvidel, bol Joshov úžasný úsmev.
,,Som veľmi rád, že si mi tam nezamrzol."
,,Ahoj"- povedal som.
Nájdi niečo čo máš rád a nechaj nech ťa to zabije..
I need something to kill me.
I am tired of taking my own life .
(Potrebujem niečo, čo ma zabije.
Som unavený s bratia si vlastného života)
YOU ARE READING
Lyrics stories(Twenty One Pilots)
Fanfiction1 časť•1 pesnička• 1 odlišný príbeh V tejto knižke ide o to, že si vyberiem pesničku od vyššie uvedenej skupiny, vyberiem si nejakú časť textu a naňho vymyslím nejaký príbeh. Každá jedna časť má svoj dej, ani jeden z príbehov nijako nenadviazuje na...
