Ako horská dráha

236 8 0
                                    

Alec Pov
Zobudil som sa skoro ráno ako aj každý deň, pretočil som sa na druhú stranu. Naskytol sa mi božský výhľad, Magnus Bane spiaci vedľa mňa. Vlasy mal neupravené, oči od spánku mierne rozmazané a hruď sa mu pomaly dvíhala, chcel som sa jej dotknúť ale nechcel som ho zobudiť. Opatrne som sa vytratil z postele natiahol si čierne nohavice ktoré boli hodené na podlahe, zo šatníka som vzal nejaké čierne tielko a jednu z Magnusových čiernych kožených búnd. Z poličky som vzal papier a nechal Magsovi odkaz, položil som ho na stolík a zaťažil ho prsteňom. Ešte som ho opatrne pobozkal a rýchlo odišiel. S úsmevom na perách som sa vrátil do Inštitútu. Len čo som vošiel dnu sa na mňa vrhol Jace.
,,Alec, kde si bol !!???"- vykríkol a pritlačil má k stene.
,,To teba nemusí zaujímať Jace. A daj mi pokoj, musím ísť cvičiť!"- odstrčil som ho od seba a išiel sa rýchlo prezliecť nakoľko si ma už aj Izzy prezerala.
Stál som v tréningovej miestnosti a buchal do vreca, hlavou mi behali myšlienky ale všetky sa točili len okolo neho.. okolo tých očí ktore ma hypnotizovali.
,, Alec."- neprestával som.
,, Alexander!"- prestal som a otočil sa. Stál tam Jace.
,,Čo chceš ?"- otočil som sa naspäť a znovu začal mlátiť.
,, Alec, ja... Milujem ťa!"- chytil ma pevne za ruku a pritiahol k sebe, prudko ma pobozkal. Ostal som v šoku, moje srdce bilo ako splašené.
,,J..jace, nie ."- šepol som cez bozky, v mysli som mal Magnusa ale Jace bol moja láska už od detstva. Bozkávali sme sa vášnivo až kým som nezačul hlasy ktoré sa k nám približovali. Prudko som ho od seba odtrhol a otočil sa, líca som mal červené a dýchal som rychlo.
,, Alexander, Jace !"- počul som ako na nás volá moja mama.
,, Ahoj mami."- usmial som sa a objal ju.
,, Alexander, chcela by som tebe aj Jaceovi niekoho predstaviť."- išli sme za ňou až do pracovne. Jace ma nenápadne chytil za ruku ale ja som ju rýchlo striasol. Mama otvorila dvere do pracovne a ja som tam ostal stáť ako stĺp.
,, Alexander, Jace toto je Magnus Bane. Bude nám pomáhať v tréningu ale aj v boji proti démonom."- Magnus bol najprv v šoku ale potom sa len usmial.
,,Teší ma."- podal mi ruku , rýchlo som ju chytil a potriasol ňou, ucítil som to spojenie. Keď mu však podával ruku Jace uvidel som to... Pozerali si do očí ako dvaja rivali ktorý .. áno bojovali o mňa. Nohy sa mi podlomili a ja som padal.
Zobudil som sa vo svojej izbe, pri posteli mi sedel Jace a mama.
,, Čo.. čo sa stalo ?"- pomaly som sa posadil.
,,Odpadol si, kedy naposledy si jedol ?"- opýtala sa ma mama a ja som nevedel odpovedať.
,, Idem ti doniesť poriadny obed, kým neprídem sa ani nepohni z postele."- prikývol som. Len čo sa dvere zavreli sa na mňa vrhol Jace, zavrel som oči a užíval si jeho bozky až kým ...
,, Alexander ?"- počul som zaklopanie na dvere. Jace sa rýchlo odomna odtiahol a sadol si naspäť na stoličku.
,, Ďa....ďalej."- odkašlal som si, vo dverách stal Magnus. V ruke mal kyticu ruží.... Stará škola.. aké romantické. Pomyslel som si a usmial sa. Magnus za sebou zavrel dvere a ignoroval prítomnosť Jacea, sadol si na kraj mojej postele a položil mi k rukám ruže, normálne okolo nich lietali motýle.
,,Dúfam že sa ti budú páčiť, Alexander prečo si tak dlho nejedol ? Mal si mi včera povedať že si hladný bol by som niečo objednal."-. V tom momente by som sa bol najradšej videl niekde pod mostom. Jace pozrel na mňa a potom na neho.
,, Ty si bol pri ňom ?"- postavil sa nahnevane a Magnus sa tiež postavil.
,, J..ja .. Jace, Mags."- sklopil som pohľad keď tu prišla moja mama aj s podnosom plným jedla.
,, Teraz by som poprosila aby ste obaja išli vonku a nechali Alexandra aby sa najedol."- obaja prikývli a odišli z miestnosti, teraz som vážne nemal chuť do jedla ale na naliehanie mojej mamy som do seba dostal všetko čo mi priniesla.
,, Aké krásne ruže."- usmiala sa a vložila ich do vázy pri posteli.
,, Sú od Magnusa, a áno to..."- nestihol som to dopovedať pretože sa z chodby ozvali hlasné výkriky a zvuk rozbíjajúceho sa skla a nábytku. Okamžite som vybehol z postele, rozrazil som dvere a utekal za zvukmi. Z Jaceovej izby vyletovali kusy nábytku, vbehol som dnu a tam sa mlátili Jace a Magnus. Chlap proti chlapovi ... Žiadne zbrane len súboj holými päsťami.
,,Magnus , Jace, okamžite prestaňte !"- vykríkol som a vbehol medzi nich.
,, Daj mu pokoj!"- vykríkol Jace na Magnusa.
,, To platí aj pre teba, nikdy si si nevážil to čo pre teba robil. Máš smolu je teraz môj."- Magnusove ruky svietili modrou energiou.
,, Stačilo! NIESOM ANI JEDNÉHO. ODÍĎTE!"- pozrel som sa na oboch, sklopil hlavu a odišiel do izby. Počkaj chvíľu sa ozvalo zaklopanie na dvere bola to Izzy.
,, Nechaj ma Izzy, odchádzam preč. Na čas idem do Idrisu. Nemám chuť vidieť ani jedného."-  Izzy ku mne prišla a objala ma.
,, Alec, mám ťa rada a vieš že ak by niečo budem tu pre teba."- pousmial som sa, pobozkal ju na líce a aj so zbalenou taškou som odišiel preč.
Idris bolo pre mňa momentálne jediné útočisko, mohol som tam kľudne trénovať, vzdelávať sa a utriediť si svoj život.
Bývali tam aj moji rodičia ktorý neboli veľmi nadšený z udalostí posledného dňa ale nakoľko som tam bol s nimi mohli má kontrolovať čo im robilo veľkú radosť. Dni sa striedali, prešli týždne, mesiac dva a prišla zima. Čas Vianoc  a ja som sa rozhodol ísť na Vianoce naspäť do Inštitútu za Izzy. Volala mi každý deň, našla si priateľa Simona. Upíra ale to mi nevadilo nakoľko bola Izzy šťastná. Mal som zbalene na celé to vianočné obdobie, rodičia ešte mali nejaké vybavovanie tak ostali ešte v Idrise.
,, Izzy!"- otvoril som dvere a zavolal na ňu, uvidel som ako ku mne uteká oblečená v červenom vianočnom svetri. Skočila na mňa a pevne ma objala.
,, Ahoj."- usmial som sa a pevne ju držal v objatí.
,, Bože Alexander, ty si sa tak zmenil."- plakala šťastím.
,,Aj ty si mi chýbala Izzy, kde máš toho svojho priateľa?"- pustil som ju na zem, chytila ma za ruku a ťahala do kuchyne kde stál vysoký tmavovlasý chalan v zástere s elfskou čelenkou na hlave.
,, Ahoj, ja som Simon. Izzyn priateľ, ty musíš byť Alec. Izzy mi o tebe veľa rozprávala."- usmial sa a podal mi ruku, potriasol som mu ňou a usmial sa tiež.
,, Aj mňa teší, určite niekedy budeme musieť zájsť na pivo."- pozeral som sa po kuchyni ale nevidel som ho.
,, Alec, Jace nieje doma. Išiel na nákup s Clary."- pozrel som sa na Izzy.
,, S kým ?"- nechápavo som sa opýtal .
,, S Clary, jeho priateľkou. Teda ehm, snúbenicou."- ledva som chytil dych, Jace ma snúbenicu, bol som prekvapený ale po chvíli som si uvedomil že je to už za mnou. Jace a ja sme už len kamaráti, je to môj parabatai. Mohol mi to ale aspoň oznámiť.
,,Som rád aj za neho, Izzy ak sa nenahnevate tak ja sa idem vybaliť a ešte musím ísť do mesta kúpiť pár darčekov nakoľko ma naši sledovali skoro aj v sprche. "- zasmial som sa.
,,Jasné utekaj ale večer sa vidíme, budeme robiť vianočný punč a sušienky. Viem že ich miluješ."- pobozkal som ju na líce a utekal do svojej izby, hodil som tašku na zem. Vybalil som si veci, obliekol som sa ešte viacej nakoľko tu bola väčšia zima. Vybehol som z Inštitútu priamo do centra mesta, všade bolo strašne veľa ľudí..... Predsa zajtra sú Vianoce...

Jace, Magnus a Alexander... I love you more than himWhere stories live. Discover now