Jace, Magnus a Alexander... I love you more than him

Kúzlo vianoc

Vbehol som do klenotníctva, chcel som kúpiť pre Izzy nejaký pekný prívesok, prezeral som si vitríny až som našiel jeden ktorý ju úplne vystihoval. Ozdobný s veľkým červeným rubínom v strede. Predavačka mi ho zabalila ja som sa vybral nakupovať ďalej, Izzy som ešte nakúpil nejaké oblečenie nakoľko som s ňou musel vždy chodiť nakupovať vedel som jej veľkosti aj štýl, Simonovi som kúpil pár kníh s hudobnou tematikou nakoľko som ešte volal rýchlo Izzy. Jaceovi som kúpil koženú bundu s nápisom Big Boss a tiež knižku ako byť vzorným manželom. Clary ktorú som síce ešte nepoznal ale Izzy mi o nej rýchlo niečo prezradila som kúpil maliarsky kufrík s kopou farieb a ďalších rôznych umeleckých potrieb. Mame a otcovi som vybral krásny zájazd k moru nakoľko som vedel že potrebujú oddych a na Hawaii nikdy neboli. A nakoniec Max, tento rok ho čakal obrad pri ktorom sa stane plnohodnotným tienolovcom ale vždy ho bavili autá a tak som mu kúpil obrovské auto na diaľkové, menšie BMW a skladací model starého angličaka. Ako som tak kráčal popred výklady už len s Maxovymi darčekmi (nakoľko som bol rozumný a išiel som autom už som mal všetko v kufri) do očí mi padlo niečo výnimočné. Vbehol som do malého obchodíku plného tajomna. Vedľa mňa sa zrazu objavila staršia dáma.
,, Presne viem čo hľadáte."- usmiala sa na mňa a podala mi malú krabičku.
,,Ako, ja... Ja som len pozeral."- pozeral som prekvapene na ňu.
,,Vaše srdce hovorí za vás, vezmite si to. Peniaze si nechajte, nech vaše srdce nájde pokoj a toto pomôže nielen vám."- vzal som si malú krabičku a vyšiel z obchodu keď som sa otočil že jej ešte raz poďakujem obchod bol preč a namiesto neho tam bola cukráreň. Celou cestou domov som premýšľal nad tou záhadnou staršou dámou. Všetko som doma rýchlo vyložil z auta a schoval to v mojej izbe. Ľahol som si na posteľ a po chvíli som vyčerpaním zaspal, celkom som zabudol na večerný rodinný zraz. Keď som sa ráno zobudil na nočnom stolíku som mal sušienky s odkazom.
Raňajky dúfam neprespíš, Max sa na teba tak strašne tešil že zaspal v kaute cestou sem. Keď sa zobudíš prosím choď hneď za ním.
S láskou tvoja mama.
Usmial som sa, natiahol na seba to hrozne vianočné oblečenie ktoré mi nanútila Izzy každý rok. Vyšiel som z izby a išiel za Maxom len čo ma zbadal vo dverách vykríkol radosťou a rozbehol sa za mnou. Skočil na mňa a pevne ma objímal. Smial som sa radosťou.
,,Ale si mi vyrástol za ten čas čo som ťa nevidel. Aké to bolo v Alicante?"- opýtal som sa ho.
,, Bolo tam skvele, len ste mi tam všetci chýbali ale už tam nemusím ísť, ostávam v Idrise."- usmieval sa.
,, Alec."- prudko som sa otočil stál tam Jace aj s Clary.
,, Jace!"- usmial som sa a pevne ho objal.
,, Chýbal si nám tu."- potlapkal ma po chrbte.
,,To vidím."- podotkol som, ustúpil som o krok vzad.
,, Alec, toto je Clary. Moja snúbenica."- predstavil mi ju oficiálne, Clary mi podala ruku s úsmevom. Všimol som si že na ruke mala runu, takže jedna z nás ? Natiahol som ruku tiez a potriasol ňou.
,, Teší ma."- usmievala sa, vyzerala byť šťastná a Jace tiež.
,, Aj mňa Clary."- zhlboka som sa nadýchol.
,,Alec, prosím pod mi pomôcť."- volala na mňa Izzy a zachránila ma za tejto menej príjemnej situácie. Zvyšok doobeda a aj obeda som Izzy pomáhal v kuchyni. Odmalička som sa učil variť a piecť pretože Izzy verila že aj muži majú vedieť variť. Bol čas večere, všetci sme sedeli pri jednom stole. Ja , Izzy, Simon, Jace, Clary, Max , mama a otec. Keď sme dojedli všetci sme sa vybrali k stromčeku.ax ako prvý. Nakoľko bol najmladší vyberal si prvý darček on. Keď rozbalil darček odomna oči mu svietili viacej ako stromček.
,, Aleeeeec."- skočil na mňa a oči mal plné sĺz .. od radosti plakal. Rýchlo zo mňa zoskočil a už utekal skúšať auto na chodbe. Rodičia boli tiež nadšený, sľúbili mi že tentokrát pôjdu na dovolenku. Izzy ako vždy plakala, objímala ma a ďakovala že som si nemusel robiť starosti. Simon aj Clary boli prekvapený darčekmi ale páčili sa im a Jace má takmer zabil. Tá bunda úplne vystihovala to aký je. Ešte aj Clary potvrdila že lepší darček som mu nemohol dať. Ja som dostal nový luk a šípy od Izzy a Simona, od Jacea a Clary som dostal výlet do Japonska pretože som vždy chcel veľa cestovať a od mamy a otca som dostal čisto nový bojový komplet a malinkú krabičku.
,, Je tam rodinný prsteň rodiny Lightwoodovcov, dedí sa z otca na syna a myslím že už si pripravený rozšíriť meno Lightwood ďalej."- usmial sa otec a objal ma.
,, Ešte odomna."- Max mi podal malú tašku, vytiahol som z nej drevenú sochu. Bol to čarodej. Krásny, vysoký...
,,Pamätám si ako si mi v lete hovoril príbehy o bosorakoch, viem že sa ti páčia a tak jeden starý rezbár v Alicante mi to spravil špeciálne pre teba pretože som podľa neho veľmi šikovný študent."- usmieval sa nevinne a ja som ho pevne objal.
,,Ďakujem Max."- pozrel som na nich.
,,Ja... Prepáčte musím si ešte niekde odbehnúť."- rýchlo som sa otočil, hodil na seba hrubý kabát a vybehol vonku. Husto snežilo a tak sa mi utekali dosť ťažko. Zabáral som sa do snehu nakoľko všetci trávili dnes večer doma a o cesty sa nikto nestaral. Hľadal som tú ulicu, tie dvere až kým som ich našiel. Schody som bral po dvoch. Zastavil som až pri dverách, zaklopal som bezmyšlienkovite. Srdce mi bilo až niekde v hrudi, sneh sa mi roztapal vo vlasoch aj na krátkej brade (dlhšom strnisku) ktorú som si nechal narásť.
Dvere sa otvorili, stál v nich Magnus Bane. Perfektne upravený ako vždy, v ruke držal pohárik vaječného likéru.
,, Alexander."- miloval som ten ton jeho hlasu aj moje meno vždy vyslovil.
,, Magnus,môžem ďalej ?"- opýtal som sa, bol som celý od roztápajúceho sa snehu. Popravde by som sa nečudoval keby na dnu nepustil, veď predsa som odišiel, bez slova a navyše som stál pred jeho dverami ako snehuliak.
,, Poď ďalej, musíš byť premrznutý."- ustúpil aby som mohol prejsť. Len čo som vstúpil do jeho bytu ma ovanula vôňa ... Vôňa Magnusa Banea. Opatrne som si vyzliekol kabát ktorý bol ťažký od nánosu snehu a vody, Magnus ho rýchlo zavesil na vešiak a vykúzlil k nemu ohrievač. Topánky som si odložil na odkvapávač pretože vyzerali skorej ako snehule.
,, Môžem ťa ponúknuť niečím teplým, vážne nechcem aby si prechladol, Jace by sa ma asi znovu pokúsil zabiť."- Magnus kráčal popred mňa do obývačky a nevnímal vôbec čo sa deje.
,, Šťastné a veselé Vianoce Mags."- chytil som ho za ruku a vložil do nej malinkú zdobenú škatuľku.
,, Alexander."- otočil sa a pozrel mi do očí. Videl som v nich bolesť, strach, úzkosť, osamelosť.
,,Otvor si to."- posmelil som ho trošku. Opatrne otvoril škatuľku a vrchnák mu vypadol z ruky.
,,A... Alexander."- rozbehol sa ku mne a pevne ma objal, v tom momente mi po lícach začali stekať slzy a skĺzol som na zem. Cítil som jeho teplé telo na mojom. Jeho pery na mojich a môj svet sa znovu rúcal ako domček z karát. Uvedomil som si že som spravil chybu. Že Magnus mi dal to čo som vždy potreboval. Lásku a vrúcne objatie.
,,Milujem ťa Alexander Lightwood."- šepol mi do ucha a ja som sa nezmohol na slovo.