Niekde vo vesmíre sa zrodila duša. Duša, ktorá sa rozdelila na dve protikladné časti, ktoré boli zoslané na zem a v telesných schránkach, teraz putujú časom, aby sa našli a naplnili tak svoj osud.
Autorkou tohto prekrásneho coveru je talentovaná @F...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
A vojna sa začala...
Voldemort bol, ako utrhnutý z reťaze. Po Dumbledorovej smrti bol odvážnejší, akoby nejestvovalo nič, čo by ho mohlo zastaviť. Napádal muklov, len aby sa vysmieval svetlej strane. Ministerstvo kolabovalo, hovorilo sa, že veľa kúzelníkov na vysokých pozíciách je pod Imperiusom a tí ostatní sú tajnými spojencami temnej strany.
Voldemortovi ľudia boli všade. Mnohí kúzelníci opúšťali krajinu, mnohí sa skrývali, infraštruktúra sa rúcala, obchody sa zo dňa na deň zatvárali – bol to chaos. Jediné miesto, ktoré fungovalo tak ako predtým bol Rokfort, bezpečná čarodejnícka škola, kde rodičia posielali svoje deti s vierou, že aspoň ony budú v bezpečí, na Rokforte sa im predsa nemohlo nič stať, aj keď bol Dumbledore po smrti. Žiaľ, mýlili sa, Voldemortovi sa počas prázdnin podarilo Rokfort obsadiť, naverboval doň svojich smrťožrútov, a tak rodičia nevedomky svoje ratolesti poslali priamo do jeho pazúrov.
A ja som čakal, kedy sa na scéne objaví samotný Voldemort. Na všetky akcie, ktoré podnikol vysielal len svojich smrťožrútov – svojich panáčikov vo vojne –, zatiaľ čo on sa bezpečne skrýval. Rád, aurori, kúzelníci z obyčajného ľudu, či dokonca i starší a odvážnejší študenti, tí všetci sa spojili, aby vytvorili jednu celistvú armádu. Jedinú funkčnú opozíciu, ktorá bojovala proti Voldemortovi a jeho šialenému vyčíňaniu.
Nebol som z toho nadšený, ale bez toho, či by som vôbec súhlasil, som sa stal neoficiálnym vodcom tejto opozičnej skupiny. Viedol som oveľa starších, ostrieľanejších kúzelníkov, pretože, keď sa niečo stalo, všetky oči automaticky vyhľadali mňa a čakali... A ja som sa svojej úlohy chopil ako správny Vyvolený.
Nakoniec som bol nútený stať sa tým, koho zo mňa spravili. A verte či nie, nakoniec som si svoju rolu obľúbil. Nenávidel som Voldemorta, a práve preto som si zabíjanie jeho nasledovníkov toľko vychutnával. Možno sa mohlo zdať kruté, že sme používali neodpustiteľné, no museli sme.
Protistrana by inak mala navrch, iste, mohli sme ich omračovať a zatýkať, no súdny systém už viac neexistoval; Azkaban mal pod palcom Voldemort, neexistovalo väzenie, do ktorého by si išli odpykať svoj trest a vojna už taká, žiaľ, bola... Jednu som predsa zažil, bola síce muklovská, ale nelíšila sa od tejto, aj v nej sme svojich protivníkov zabíjali, tak to skrátka malo byť – nedalo sa tomu vyhnúť.
Mojim jediným cieľom bolo zavraždenie Voldemorta a opätovné získanie Severusa.
V tej dobe som ešte veril, že sa dočkáme šťastného konca.
.•●•.
Dva páry nôh dopadli na zablatenú cestičku. Dve postavy sa pustili a zatiaľ čo sa tá prvá rozhliadala, tá druhá riekla:
„Nemusel si ísť so mnou."
„Chcel som, Potty, nepustím predsa nášho hrdinu samého do sveta. Kde to vlastne sme?" spýtal sa Draco a so znechutením sledoval blatovú zem, na ktorej stál. „Pre Merlina, moje topánky, mohol si ma upozorniť!"
