Niekde vo vesmíre sa zrodila duša. Duša, ktorá sa rozdelila na dve protikladné časti, ktoré boli zoslané na zem a v telesných schránkach, teraz putujú časom, aby sa našli a naplnili tak svoj osud.
Autorkou tohto prekrásneho coveru je talentovaná @F...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sedel na zemi v zatuchnutej malej cele. Steny boli vlhké a plesnivé, zem studená a nerovná. Vlasy mal tak mastné akoby si ich každú chvíľu potieral olejom. Bola mu zima a mal strach, pretože mu nikto nechcel povedať, čo je s Harrym. Porazil Voldemorta, bol to neskutočný pohľad, keď vstal z mŕtvych – sršala z neho toľká sila a také sebavedomie – keď ho v zlomku sekundy jednoducho zabil. Bez akýchkoľvek okolkov, pred zrakom jeho prívržencov a takmer celého Rokfortu.
No ani Severus nečakal, čo sa hneď po tom stane. Tá prekliata Bellatrix! Šialená ženská, ktorá chorobne milovala Temného pána. Mala strach, že na Harryho Avada nebude pôsobiť, a tak použila tú najhoršiu kliatbu, akú len mohla. Kliatbu, ktorú on sám v tomto živote vymyslel. Bol na ňu dokonca i pyšný. Bol pyšný, že stvoril niečo také jednoduché, no vražedné a mučivé, niečo, čo dokázal zvrátiť len ten, kto poznal protikúzlo, ktoré rovnako vytvoril. A to načo bol hrdý práve teraz zabíjalo mladíka, ktorý bol preňho všetkým, celým jeho svetom, jeho existenciou. To poznanie ho trhalo na kusy. Bol Harryho prekliatím v každom jednom živote, ktorým si prešli, vždy mu spôsoboval len a len smrť.
„Máš návštevu!" zavrčal hlas spoza hrubých dverí od jeho cely.
Začul ako zámok povolil a dvere sa pootvorili. Vysoký a fyzicky silný strážnik mu kúzlom zviazal ruky za chrbát a schmatol ho za rameno, aby ho vzápätí surovo vyzdvihol na nestabilné nohy, ktoré mal stuhnuté chladom i nemennou polohou. Musel sa oňho zaprieť, aby vôbec urobil krok.
Návšteva? Tie mal predsa prísne zakázané. Nechceli k nemu nikoho pustiť, nemal nárok na nič.
„Ten Malfoyovic sopliak vyvalil riadnu čiastku, aby sa sem dostal, tak sa láskavo správaj slušne, aby sme vaše malé dostaveníčko nemuseli ukončiť predčasne," odpľul prskavým hlasom, keď prešli pomedzi ostatné cely na podlažie, kde sa nachádzala monitorovaná miestnosť určená na podobné účely.
Otvoril dvere, sotil ho k jedinému stolu, ktorý sa v malej miestnosti bez okien nachádzal. Severus sa zaň posadil a sledoval prázdnu stoličku oproti. Vrhli naňho zabezpečujúce kúzlo, ktoré sa využívalo vo väzeniach, aby dotyčný nenapadol druhú osobu a Severus sa zatriasol, keď ho kúzlo nepríjemne bodlo na chrbte. Začul za sebou opätovné otvorenie dverí a potom už len sledoval, ako si Draco sadá oproti nemu.
„Nechajte nás osamote," prikázal strážnikovi, ktorý na nich prižmúril oči, no nakoniec skutočne odišiel.
„Pre Merlina, vyzeráš hrozne," vzdychol si Draco potichu, no Severus konštatoval, že ani on nevyzerá najlepšie, a to ani nesedel v Azkabane. To mohlo značiť len jednu vec...
Draco sa mu vyhol pohľadom a privrel viečka, keď zdrvene riekol: „Harry zomrel. Len pred pár hodinami mi vykrvácal priamo pred očami."
Severus zaťal päste a zaškrípal zubami; celou silou bojoval, aby neodhalil nijaké emócie. Stačilo by tak málo, tak málo... keby ho pustili a dovolili mu ho vyliečiť, Harry by žil a mohol by vypovedať, pretože hrdinu by každý počúval. Dostal by sa z väzenia a mohli by konečne svoj osud dokončiť práve v tomto živote.
