Niekde vo vesmíre sa zrodila duša. Duša, ktorá sa rozdelila na dve protikladné časti, ktoré boli zoslané na zem a v telesných schránkach, teraz putujú časom, aby sa našli a naplnili tak svoj osud.
Autorkou tohto prekrásneho coveru je talentovaná @F...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Môj tretí život...
... mi zničil sny. Narodil som v krutých časoch, v časoch vojny, no nie hocijakej... bola to vojna svetového rázu. V roku 1939 po dosiahnutí dospelosti, som nastúpil na povinnú vojenskú službu. Rozlúčil som sa s matkou a otcom a nakoniec s mojou milovanou sestrou Cassidy a nastúpil som do výcvikového tábora. Moja malá Cassie, chýbala mi každý jeden deň. Len jej listy ma v najťažších časoch udržiavali nažive.
Po piatich rokoch a nespočetných krvavých bojoch na východnom fronte, som sa vypracoval na desiatnika a bol som vyslaný do novej divízie, ktorá mala základňu na Normandii. Mal som sa zúčastniť operácie Overlord, do ktorej bol zapojený takmer celý svet. Dopadla úspešne. Po štyroch rokoch sa nám podarilo otvoriť západný front, a tak sme boli opäť o čosi bližšie k porážke nášho nepriateľa – Nacistického Nemecka.
Neskôr som bol pridelený do novo vzniknutého špeciálneho tímu – Assault49, ktorý viedol neoblomný a dobre známy kapitán Severus Saunders. Čakali sme v našom tábore na príchod najväčšej nemeckej jednotky, ktorú sme mali napadnúť zo zálohy.
A tak sme sa stretli opäť, aby náš dosiaľ tragický príbeh mohol pokračovať...
✯✯✯
Štyri hodiny ráno. Budíček. Vysoká chudá postava v uniforme stojaca v otvore ich obrovského stanu. V ruke dve železné tyče, ktoré o seba hlasito rinčali a vytvárali tak neznesiteľný zvuk, ktorý by prebral i mŕtveho.
Harry vyletel na nohy, rovnako ako zvyšok chlapov, mozog ešte spal, telo už konalo a postavilo sa pred svoju posteľ. Vzpriamený postoj, zasalutovanie. Aké ponižujúce len v trenkách a tielku.
Bledý muž v zelenej uniforme, dlhé vlasy pevne zviazané na zátylku, na hlave vojenská čapica – prísny, desivý, neľútostný a tvrdý, no so srdcom na správnom mieste, to bol kapitán Severus Saunders, budiaci ich každé ráno rinčiacimi tyčami.
„Tridsať klikov, ustlať postele, obliecť a desať kôl okolo táboru!" zavrčal hlbokým dunivým hlasom, z ktorého mal Harry zimomriavky od hlavy až po päty.
Všetci ako jeden padli k zemi, zapreli sa rukami a vykonávali cvik, ktorý im bol rozkázaný. Harry docvičil medzi prvými a už dobre natrénovaným spôsobom si ustlal posteľ. Obliekol sa do uniformy a vyšiel pred stan. Zem bola pokrytá blatom, po tráve nebolo ani len stopy. Obloha bola sivastá, zatiahnutá mračnami, z ktorých pomaly k zemi padal jemný dážď.
Ich tábor sa skladal zo stanov. Pripomínal stanové mestečko uprostred lesov. Miernym poklusom sa rozutekal zaužívanou trasou okolo táboru a jedným očkom sledoval svojho kapitána, ktorý teraz stál na mieste, odkiaľ ich mohol pozorovať.
Jeho oči boli prižmúrené, večne chladné a brutálne. Jeho tvár bola ako vytesaná z kameňa. Žiadne emócie, ani len keď sa hneval či zúril. A nikdy, nikdy sa neusmieval. Jednotkou kolovali chýry a legendy, že sa usmievať a smiať vôbec nevie.
