Instagramová láska

/12

„Mám ti zapliesť vlasy?" opýtala sa Beka a jemne mi v nich prehrabla. Sledovala som svoj odraz v zrkadle.

„Nie, potom mám príliš oválnu tvár."

„Fajn." odmlka jej vydržala len sekundu, „A čo kebyže ťa namaľujem?"

„Beka." zastonala som a rozhodila rukami, „Ak so mnou chce ísť na rande, asi sa do mňa zahľadel bez všetkých tých šminiek a úprav. A ja sa kvôli jednému rande neplánujem zmaľovať."

„A čo len tak jemne?" namietla.

„Nie Beka. Pozri sa na mňa." povedala som a obe sme upreli zrak na dievča s tmavou pokožkou, gaštanovými, dokonale rovnými a dlhými vlasmi a očami rovnakej farby, „Nechcem priateľa, ktorý by man nemal rád takú, akou som. Už som si za svoj vzhľad veľa výčitiek vytrpela. Ak to nebude vedieť stráviť on, tak potom pri mojom boku nemá, čo robiť."

Nuž, už je to tak. Stačí, že máte tmavšiu pokožku, nelichotivú postavu, možno trochu šikmejšie a väčšie oči, alebo nosatý hlas a neobíde vás urážka. V tej chvíli nik nehľadí na vašu osobnosť alebo na fakt, že by ste mu mohli byť v budúcnosti sympatický, alebo nedajbože jeho priateľom. Nehovoriac o tom, ak ste introvert. Za tie roky som z toho tmavého mora vyplávala, ale moja loďka je stále labilná. A tak to aj ostane. Z introverta extroverta neurobí ani sám svet. Na to sú tu masky. Ako moja chladnosť a nedotknuteľnosť. Prečo vôbec masky existujú? Aby sa mal človek ako brániť. Ten, kto ich nemá, ich nenávidí. Ale tomu, ktorý ich využíva, vyhovujú, lebo sám vie spoznať masky tých ostatných.

Beka sa narovnala: „Máš pravdu, Lola. Nebudeme meniť nič. Pretože ty si nádherná práve taká, akou si."

„Ale to každý." jemne som sa usmiala.

Beka poskočila: „Ideme vybrať šaty!"

A už ma ťahala za ruku ku šatníku. Izbou sa onedlho rozliehal dievčenský smiech.