Instagramová láska

/9

Dni v galérii mi vlastne vyhovovali aj po tejto stránke. Nemala som Patrika každý deň na očiach a kým on sa ma snažil vypátrať, ja som si to mohla v hlave aj päťsto ráz premyslieť. No na veľa východísk som neprišla. Možno iba na jedno. Ten chalan mi čoraz viac zamestnával myseľ. Tak predsa, čo je na mne také vzácne, že dokáže okolo celej veci spôsobiť taký rozruch? Prepánajána, hotový blázinec.

Jedno poobedie, tiež kdesi zahĺbená v myšlienkach, prechádzala som mostom neďaleko Galérii Umenia, kde mi práve končila prax. Schádzala som dolu schodmi, keď som si ho všimla. Stretli sa nám pohľady v jeden moment.

Nevedela som, čo čakať. Vrhne sa ku mne? Bude chcieť so mnou nadviazať kontakt? Určite bude, ide mu to o zrejme už nejaký ten piatok. Nedokázala som z neho spustiť zrak. Takto naživo bol omnoho krajší, než som ho doteraz na fotkách a v autobuse videla.

Patrik sa na mňa díval tak isto. Ale neurobil nič. Namiesto toho sa nám na tváre vkradli úsmevy a skôr, ako som od zahanbenia sklopila zrak, videla som ako sa jeho pery pohli. A tentoraz mi prišli jeho slová, rovnako ako on celý, oveľa reálnejšie: „Nájdem si ťa."

Nateraz sme sa obaja pobrali svojimi smermi. No tentoraz som tomu verila. Skutočne si ma nájde. Začínala som mať pocit, že to bude stáť zato. Už len pre tie jeho jednoliate hnedé oči a prekrásny úsmev určite.