Instagramová láska

/15

„Kedy bude ďalšie rande?" opýtala sa Beka, kým som načrtávala jej portrét. Bola som uprostred praxe, čo ma celkom mrzelo. Nevedela som, čo bude, keď sa vrátim do školy. Ako sa ku mne bude správať Patrik, alebo tí ostatní. Takto som bola od neho aspoň trocha izolovaná.

A ďalšia vec, s galériou som si vytvorila dobré vzťahy. V nasledujúcich dňoch podstúpim ešte nejaké to školenie a k naučeným faktom o maľovaní portrétov môžem pripojiť aj moje skúsenosti. Absolútne dokonalé.

„Nepreháňaš to?" prekrútila som očami.

„Len zahováraš. Nevrav mi, že ste sa na konci jedného rande nedohodli na druhom." zabŕdala.

„Len sme si povedali, že by bolo príjemné stretnúť sa znovu." mykla som plecami, hoci ona to vidieť nemohla, iba ak periférnym videním. Hej, jej čokoládové oko ma sledovalo.

„Hlúposti." namietla znova a povýšenecky nadvihla bradu. To sa k nej dokonale hodilo. Pousmiala som sa. Mala som ju tak nakresliť skôr. Povzdychla som si a nachvíľu prestala črtať. Tuho som privrela oči: „Nabudúce sa stretneme pri fontáne, kde sme sa spolu prvýkrát rozprávali ako dvaja normálni ľudia."

„Ó Lola! Vy dvaja ma dostávate do kolien. Teším sa, že Patrik bude prvý človek, ktorý rozohreje to tvoje kamenné srdce." zatlieskala.

Pokrútila som nad ňou hlavou: „To sa ešte uvidí."

Pretože moje srdce potrebuje čas. Rovnako ako my dvaja. A toho je v dnešnej dobe naozaj málo, nech už ide o čokoľvek. Oprávnene som sa obávala, že my dvaja s Patrikom ho mať nebudeme. Začínala som tušiť, že vyprší, sotva skončí moja prax. Ja nezvládnem ten tlak a on zistí, že nie som tá, s ktorou by chcel mať čokoľvek spoločné.

Bolo ťažké nad týmto uvažovať jasnejšie, hoci som bola až priveľký optimista. Toto bolo niečo iné. Niečo neznáme, čo som, popravde, prežívala prvý krát. Aj keď si myslím, že každé zaľúbenie je, akoby ho človek prežíval prvýkrát. Pretože nikdy to nie je rovnaké.