BadBoys? (M&M)

#10 Alex

,, Je čas vstávať, musíme byť v škole skôr. " len som zamrnčala, takýto budíček by som brala aj častejšie. Otvorila som oči a pri mne sedel Marcus.
,, Prečo by sme mali byť v škole skôr ? Veď vy ste väčšinou vždy meškali." Pretrela som si oči a s nechuťou som sa posadila vedľa Marcusa.
,, Mohol by si odísť aby som sa mohla obliecť ? "
,, Ale ale, niekto sa nám tu hanbí. " šprngol mi po nose a pomaly odchádzal z izby.
Postavila som sa a prezliekla sa. Narýchlo som si prehrabla vlasy a už som bežala smerom do kuchyne.
,, Dobré ráno! Dúfam že máš rada palacinky. " nemohla som. Jednoducho som vybuchla smiechom pri pohľade na Martinusa s kuchynskou zásterou.
,, Nejaký problém? " už prišiel do kuchyne aj Marcus. Pomaly som sa začala ukľudňovať.
,, Ježiš. Ja. Nemôžem. Skoro. Som. Sa. Zadusila. Smiechom. "
,, To som si všimol. " povedal s úsmevom Martinus a pomaly si dával dole zásteru. Sadla som si na stoličku a snažila sa znovu nerozosmiať pri spomienke na jeho výzor. Marcus predo mňa položil tanier s palacinkami.
,, Vonia to úžasne! "
,, Tak to by som prosil. Veď už 2 hodiny som kvôli tomu hore !" Začali sme raňajkovať. Bolo to priam božské ale radšej som nič nehovorila. Hlavu som už mala plne zamestnanú myšlienkami čo všetko by sa dnes mohlo stať. Marcus sa postavil a odišiel preč. Dojedla som, tak som šla umyť riad. Martinus tiež niekde odbehol. Šla som teda do obývačky a tam som sa usadila na gauči. Za asi 15 minút pribehol Marcus. Už mi došlo kde šli. Mal na sebe dlhú čiernu mikinu s bielym nápisom NEVERMIND, čierne jeany, v ruke držal svoj iphone a na chrbte mal vak. Ťukal niečo do mobilu. Za chvíľu dobehol aj Martinus. Mal oblečené dlhé biele tričko s čiernym ukončením na spodku, biele jeany, šiltovku a sivý ruksak. Vyzerali božsky, To sa nedalo poprieť.
,, Ideme ? " opýtala som sa.
,, Poďme. " zavelili a ja som si šla obuť svoje čierne converse.
,, Skoro som zabudol! Jaz, ešte chvíľku počkaj. " odišiel do obývačky a vrátil sa s nejakou malou vecičkou.
,, Toto si daj do vrecka. Je to čipová karta aby sme ťa vedeli nájsť keby niečo. Ale aj tak si radšej zapni GPS. " dal mi tú vec do ruky a začal sa obúvať. Strčila som si to do vrecka šla von za Marcusom. Stál pred domom a s niekým sa tam rozprával. Ten chalan sa mi zdal povedomý, ale po mene som ho nepoznala.
,, Aaaa Jaz. Toto je Luke. Chodí som mnou na chémiu a biolu. "
,, Ahoj. " pozdravil. Bol celkom pekný. Mal orieškovo hnedé vlasy, bol vysoký a mal zelené oči.
,, Ahoj. " odzdravila som ho. Z domu vybehol Martinus.
,, Tak vás dvoch necháme osamote. Pod Jaz, ideme popredu." Už sme boli dosť ďaleko aby nás nepočuli.
,, S tým Lukom sa nebav. Je to jeden z najväčších kreténov akých poznám. Marcus sa s ním tiež nebaví o ničom čo by ťa mohlo zaujímať. "
,, Dobre. A čo ma nemá zaujímať ? " spýtala som sa.
,, Vážne to chceš vedieť ? " pozrel sa na mňa a srandovne nadvihol obočie. Začala som sa smiať. Jasné, že mi napadlo o čom sa bavia a nemala som najmenší záujem zisťovať podrobnosti.
,, Vieš čo ? Myslím že si to radšej domyslím sama. " Konečne som sa prestala smiať.
,, Dobre, teraz ma dobre počúvaj. Nemáme spolu prvú hodinu, čo nám moc nehrá do kariet ale hneď ako sa skončí hodina tak za zober z triedy a choď ku svojej skrinke. Bude tam na teba čakať Mac. V žiadnom prípade sa nezačni baviť ani s jedným z Weasleovcov, sú pre teba nebezpečný.  Potom s Macom príde za mnou a spolu sa im nadhodíme pred oči aby videli že si pod našou ochranou. Chápeš? "
,, Posnažím sa s nimi nezačať baviť ale no, neviem či sa udržím. Všetky tie noci ktoré som kvôli nemu prebdela..."
,, Musíš to zvládnuť. Už sme tu. Až do zvonenia budeš vždy s nami jasné ? "
,, Áno šéfe!" Zasmiali sme sa. S Martinusom sme šli ku skrinkam. Tam sme sa na chvíľku rozdelili, našťastie sa nič nestalo. Keď sa ku mne Martinus vrátil, odprevadil ma do triedy a šiel za Marcusom. Na svojom mieste už sedela nedočkavá Sofi.
,, No davaj! Vyklop to okamžite, dievča vôbec som kvôli tebe nespala!"
,, Tiež ťa zdravím. No tak kde by som začala... " porozprávala som jej SKORO všetko. O mafii som jej nehovorila lebo mi to Martinus zakázal. Zazvonilo. Šla som si sadnúť a len som sa modlila aby nechodil so mnou na slovinu... Do triedy prišla učiteľka, všetko po starom, už som si myslela že sa nič nestane, ale to by som sa musela inak volať. V polovici hodiny sa ozvalo zaklopanie. Akoby zamrzol čas. Prešli mnou asi všetky pocity za jednu sekendu. Za sekundu som sa stihla totálne spotiť. Pozrela som sa von oknom. Nechcela som ho hneď vidieť. Dvere sa otvorili a počula som rozhodné kroky. Otočila som sa na človeka, ktorý prišiel. Nespoznala som ho. Úplne sa zmenil. Mal hnedé vlasy vyčesané dohora, modré oči, drsný výraz na tvári a bol dosť vysoký. Mal oblečené čierne tričko, modrú košeľu, tmavo modré rifle a cez rameno mal prehodenú tašku.
,, Môžeš sa nám predstaviť. "
,, Moje meno je Alex Weasle... "

Taaak časť dokonca o deň skôr 🙏🙏🙏 normálne si gratulujem že som to stihla 😂😂😂
Vidíme sa nabudúce
👋👋👋👋😘😘😘😘