BadBoys? (M&M)

Nightmare

,, No podľa mňa... " vážne som nevedela čo povedať. Nepoznám ich dosť dlho na to aby som vedela o nich všetko. ,, Podľa mňa je každý z vás lepší v niečom inom. " povedala som nakoniec s tým, že som vedela, že je to pravda.
,, No to si nám teda pomohla. Tak teda bráško mier?" Povedal s úsmevom Martinus.
,, Zatiaľ." Podali si ruky a objali sa. Boli jednoducho zlatý. Aj ja by som chcela mať dvojča. Veď to by bolo úplne mega.
,, Dnes večer idem von tak nie že tu budete robiť niečo nekalé!" Zasmial sa Marcus.
,, Vidno, že ma ešte poriadne nepoznáš. " usmiala som sa ja.
,, Teba nie ale zato poznám tuto pána dokonalého. " Martinus na ňho zazrel a pretočil očami.
,, No tak ty máš teda čo hovoriť. "
,, Tak fajn. Už stačí, nepotrebujem aby ste sa tu ešte aj pobili. "
,, Ale veď on začal!"
,, A ty si pokračoval! Nesnažte sa to zhodiť na druhého ako malé detičky v škôlke. "
,, No dobre... " zamrmlali si popod nos. Ešte som sem len prišla a už mi z tých ich "hádok" praskajú nervy.
,, Tak ja teda idem, čaute!" Marcus odišiel preč
,, Ozaj, Martinus?" Úplne som zabudla prečo som za ním vlastne šla.
,, Áno?" Prestal sa venovať mobilu a pozrel sa na mňa.
,, Ja som si z domu tak nejak zabudla zobrať pyžamo, tak že či..." nestihla som dokončiť.
,, Jasné že ti požičiam nejaké tričko. " tak to šlo ľahšie ako som predpokladala.
,, Poď, idem ti ho rovno dať aby som potom nezabudol. " pobral sa hore schodmi a ja som šla rovno za ním. Zabočili sme do jeho izby a on vytiahol zo šatníka nejaké biele tričko s potlačou. Podľa mi ho a ja som si ho pozrela. Malo na sebe čierny nápis WhatEver.
,, Ďakujem." Objala som ho a tričko si dala ku svojím veciam.
,, Tak, čo ideme robiť teraz?" Opýtal sa ma. Nevedela som čo mu odpovedať, Tak som povedala prvé čo ma napadlo.
,, Čo keby sme si niečo pozreli?"
,, Môže byť, ale čo? "
,, Mne je to jedno. " ako rýchlo som ja oľutovala čo som povedala.
,, Dobre, čo tak horor ? Idem nejaký vybrať." Nie, Nie, Nie! Mala som niečo povedať. Už vidím ze vyberie to najhoršie čo pozná. No čo už. Zišla som teda pomaly do obývačky a hodila sa na gauč. Za chvíľku prišiel aj Martinus a sadol si ku mne.
,, Tak čo si vybral?"
,, Nechaj sa prekvapiť. " pustil to a ja som len tŕpla aby nevybral to, na čo myslím. A čo sa nestalo? Jasné že vybral Anabelle! Ešte to len začalo a ja už som sa bála. Nevedome som sa k nemu pritúlila a ani neviem ako som zaspala....

Ocitla som sa na krásnej lúke a chcela som sa postaviť, No nemohla som sa ani pohnúť. Keď som sa pozrela na svoje ruky zistila som že mi ich rastliny obkrúcajú tak aby som s nimi nemohla hýbať. Zrazu do mňa niekto začal kopať. Pozrela som sa na toho človeka, bol to Matúš...

,, Jaz? Je to len sen, kľud. " zobudila som sa v Martinusovej izbe na jeho posteli a keď som otvorila oči hneď sa mi stretli s tými jeho orieškovými.
,, Neboj, len sen. " pritúlila som sa k nemu a on ma objal. Jeho dotyk. To jediné mi dokáže pomôcť ukľudniť sa. Stále som sa triasla a rýchlo som dýchala ale pomaly som zase zaspávala. Ešte viac som sa k nemu pritlačila a zaspala s hlavou na jeho hrudi a jeho rukami okolo môjho pásu ...

Otvorila som oči a naskytol sa mi pohľad na Martinusa s mokrými vlasmi ako si vyberá zo skrine tričko.
,, Neslintaj toľko, ja to po tebe utierať nebudem. " povedal so smiechom a obliekol sa.
,, Ja a slintať? Nieje nad čím! " ohradila som sa a vyšla z postele. Prešla som do kúpeľne a spravila rannú hygienu. Obliekla som si čierne tepláky a biele tričko s nápisom Angel of the world. Zbehla som dole po schodoch a namierila si to rovno do kuchyne.
,, Ále niekto tu mal rušnú noc. " povedala som keď som za stolom zbadala Marcusa s podopretou hlavou a pohárom s tabletkou vedľa seba.
,, Tichšie." Nikdy som nechápala prečo sa takto doriadia. Pokrútila som nad ním hlavou a šla si naliať pohár mlieka z chladničky.
,, Á, Tak ako vidím tak si si noc poriadne užil čo? " prišiel Martinus a potľapkal Marcusa po chrbte.
,, Bože čo ste jak pripečení? Nevidíte že mi je zle? Asi nie, preto tu ziapete. " zasmiala som sa a zobrala si tanier s chlebom na stôl.
,, A mne si nespravila? " ohrnul Martinus hornú peru a tváril sa urazene.
,, No zober si toto, ja si spravím ďalšie." Posunula som mu tanier a šla si spraviť ďalšie.
,, Tak čo máme dnes na pláne?" Spýtala som sa.
,, No nezľakni sa ale dnes ťa začneme trénovať aby si sa ubránila. " odpovedali mi.
,, No okej, A ako taký tréning vlastne vyzerá? "
,, No dnes začneme trénovať hlavne kondičku takže pôjdeme behať a potom ťa naučíme základy sebaobrany."
,, Aha, A kedy začíname?"
,, No pravdepodobne keď tuto opilca prestane bolieť hlava lebo teraz by ťa toho moc nenaučil. " zasmial sa Martinus.

   ***

,, Ideme už?" Zakričala som na nich z chodby. Mala som oblečené legíny a žltý croptop na behanie. Na nohách som mala nové nike a už mi zostávalo len počkať na tých dvoch zaostalcov.
,, Už." Povedal Marcus a konečne sme vyšli z domu.
,, Tak dnes by sme si mohli dať na začiatok takú 10 minútovku..."
,, Heeej nepodceňujte ma, ja som s bratom už kedysi behávala. 30 minút by som mala dať v pohode. "
,, Dobre tak teda 30 minútovku. Pôjdeme ku škole, Tak si dáme pauzu a potom pôjdeme k Lukovi. "
,, Načo k nemu? " bola som zmätená, Veď Martinus nechcel aby som sa s ním bavila a zrazu mám ísť aj k nemu domov.
,, Pôjdeme k nemu lebo má doma telocvičňu a tam to bude lepšie ako v meste, budeme to mať zadarmo a zároveň nás nebude môcť nikto sledovať."
,, Aha, tak ideme?"
,, Nevidím dôvod prečo nie, poďme. " a rozbehli sme sa smerom ku škole...

Ahojtee tak som späť a ako som sľúbila je piatook, konečne! Čo sa týka novej knihy rozhodla som sa že časti budú vychádzať každý utorok, ale prvú časť vydám už dnes. Neviem ako moc sa jej budem venovať lebo toto bude stále hlavná kniha takže uvidíme no... Tak teda nabudúce,

love uuuu ❤❤❤❤