BadBoys? (M&M)

Hotel

Dole menšie prekvapenie, precitaaat ❤❤❤❤❤

Pozrela som sa naspäť na Tinusa a ten sa na mňa len uškrnul. Trochu sa bojím zájsť ďalej, nie že by som mu neverila, to vôbec nie, ale mám strach začínať si niečo s niekým, lebo sa bojím že to dopadne ako s Matúšom. Chytil ma za ruku a potiahol smerom k lietadlu. Usmiala som sa pre seba a čakala na nové dobrodružstvo.

WAU! To lietadlo bolo nádherne zariadené, nečakala som taký luxus, vlastne som naň ani nebola zvyknutá. Sadla som si na jednu zo sedačiek a Tinus si sadol na tú vedľa. Nikolas si sadol oproti.
,, Tak čo? Pripravená?" Spýtal sa Niko a pousmial sa na mňa.
,, Je iná odpoveď ako áno?" Odpovedala som mu nervózne otázkou. Pozrela som sa na Martinusa. Svojou rukou obkľúčil tú moju a mňa to trochu upokojilo.
,, Počkať, niečo mi tu uniká?" Nechápavo som sa na neho pozrela.
,, No že najskôr sa tu olizujete a potom sa tu držíte za ruky. Či mi niečo ušlo alebo... " pozreli sme sa s Tinusom na seba a dala mu náznak nech odpovie on.
,, Vieš bro, je to zložité. "
,, Aha, chápem. Ale opovážiš sa jej ublížiť. "
,, Babe? V živote nikdy. " obránil sa a dal mi jemný bozk do vlasov. Pousmiala som sa nad tým a oprela si hlavu o jeho hruď. Ani som sa nenazdala a zaspala som...

***

,, Jaz, vstávaj, budeme pristávať." Lenivo som otvorila oči a naskytol sa mi pohľad na Martinusovu tvár. Nikdy som si nevšimla akú ju má peknú.
,, Čo si ma obzeráš? Nebodaj sa ti páčim."
Hmm.. keby len to.
Nieee zase ty? Čo tu robíš?
Ja som tu vždy, mňa sa len tak nezbavíš a už mu odpovedaj, nečum na ňho jak sprostá!
,,Si nejako moc veríš Gunnarsen. " odpovedala som, na čo len pokrútil hlavou.

***

Už sedíme v taxíku a smerujeme do nášho hotela. Keď nad tým tak rozmýšľam, vlastne je celkom fajn že som konečne vypadla z Bratislavy. Uznávam že taký výlet do rakúska by mi totálne stačil ale tak čo už. On si proste nedá povedať. Počkať.
,, Tinus?"
,, Mhm. " odtrhol zrak od mobilu a venoval mi svoju pozornosť.
,, Kde je Marcus? On zostal doma?"
,, Nie, on odlietal ešte včera. Keď hovoril že ide preč, tak nešiel na žiadnu párty ale letel aj s našimi vecami sem. "
,, A odkiaľ máte moje veci? "
,, Keď sme ťa balili tak sme balili veci do 2 tašiek. "
,, Aha. A ďakujem. "
,, Za čo?"
,, Za všetko. Naklonila som sa k nemu a dala mu pusu. Bolo to iné ako na letisku. Jemne pohol perami ako keby sa bál mojej reakcie. Začala som spolupracovať a bozk sme tak krásne prehĺbili.
,, Jaz?"
,, Áno?"
,, Vystupujeme. "
,, Aha. " podal taxikárovi peniaze a my sme vystúpili pred obrovským a nádherným hotelom.
,, To si nemusel! Ježiš veď to muselo stáť majland. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem." Na nič som nečakala a silno som ho objala.
Vošli sme na recepciu a vypýtali si kľúče od izby.
,, Asi sa ti nechce ísť po schodoch čo?" Spýtal sa Tinus a ja som mu ani neodpovedala a už som bežala hore schodmi.
,, Heej!" Zakričal a rozbehol sa za mnou. Dobre, toto ešte dám. Až takú zlú kondičku snáď nemám. Vybehla som na prvé poschodie s obzrela sa za seba.  Martinusa som nevidela, tak som vybehla vyššie. 2. Poschodie izba 2102 ( schválne kto zistí prečo takéto číslo 😂 ). Už som chcela otvoriť, keď tu mi niekto otvoril pred nosom.
,,Pomalá, pomalá! Mala si ísť výťahom." Vysmial sa mi Tinus a vyplazil na mňa jazyk. Zasmiala som sa a vošla dovnútra.
,, Tinus?"
,, Aňo?" Usmiala som sa nad jeho odpoveďou.
,, Prečo?" Tá izba bola prekrásna. Ani sa nedá popísať ako to tam vyzeralo, jednoducho raj.
,, Čo prečo?"
,, Prečo toto všetko pre mňa robíte? Veď sa vlastne ani poriadne nepoznáme. Keď sa nad tým tak zamyslím tak vy o mne viete všetko ale ja o vás sotva štvrtinu vecí. "
,, Kam tým mieriš?"
,, Ja ani neviem. Len chcem vedieť prečo. "
,, Určite sa to raz dozvieš ale teraz na to nieje vhodná doba... "
,, Nikdy na to nieje vhodná doba. Pozri, možno budem od vás chcieť už moc ale chcem len jedno, A to vysvetlenie. Nikdy som nechcela nič z tohoto od vás tak mi povedz sakra prečo?!" Otočila som sa na ňho a čakala na jeho odpoveď.
,, Ja... Jaz ja ti to vážne teraz nemôžem povedať. Vážne by som chcel ale pochop že pre mňa je ťažké hovoriť o sebe. " neodpovedala som mu a neodtrhla od neho svoj pohľad.
,, Prosím, pochop to. Prosím. " sklonil hlavu a čakal čo sa bude diať ďalej.
,, Vieš, Tinus, nieje to pre mňa ľahké bývať v jednom dome s ľuďmi o ktorých pomaly nič neviem. Na druhej strane vás rešpektujem a nechcem sa hrabať vo vašej minulosti ale ocenila by som keby ste mi povedali aspoň niečo. " povedala som už menej nahnevaná a pristúpila k nemu bližšie. Objala som ho a dosť dlhú chvíľu sme tak len tak stáli ako dve sochy a každý rozmýšľal nad tým svojim.
,, Raz ti to poviem. Raz určite... "
,, Heeej! Kde ste toľko vy dvaja! Už na vás čakáme. Pohnite tými vašimi lenivými zadkami a za 10 minút sa vidíme. " vbehol dovnútra Mac a my sme sa od seba v rýchlosti odtrhli.
,, To mi nedá ani chvíľku pokoja? " zasmiala som sa.
,, Nuž, to je Marcus. Je vážne hyperaktívny. Neviem ako som to s ním vydržal. " povedal Tinus a obydvaja sme sa pomalým krokom pobrali preč z izby.

Ľudia toto nemyslíte vážne! 25. V teen fiction?! To sa mi snáď sníva. Ďakujem ❤❤ ani neviete ako ste mi zlepšili náladu ❤❤❤❤ no nič, teraz k príbehu. Takto, ako ste si mohli všimnúť, časti nevychádzajú vždy na čas ( za čo sa chcem ospravedlniť ) ale vážne sa snažím. Už sa snažím dostať príbeh do toho bodu, kedy už to mám premyslené ale jaksi sa to nedarí ( veď moja kreativita 😂 )
Takže za to 25. Miesto mám pre vás také mini prekvapenie...
V každej kapitole budú súťaže o venovanie, spomenutie v príbehu... budem to robiť najbližších 5 častí a ten čo napíše 1. Vyhráva.

Takzeee ulohaaaa:
Prečo práve číslo izby 2102

Tak veľa šťastia a rozumu 😂❤

Ahojte❤❤😍❤😍❤😍❤😍💜💜