BadBoys? (M&M)

Útek

,, Moje meno je Alex Weasle... " ďalej som nedokázala vnímať. Len som na ňho civela s otvorenými ústami. Vyzeral GE NIÁL NE. Nemohla som uveriť že je to tá istá osoba. Keď vtedy som si toho všimla. Díval sa priamo na mňa. Jeho modré oči sa stretli s mojimi a on sa mierne usmial. Ale potom mi došlo prečo. Mala som vedľa seba voľne miesto ! Bože ja som taká krava! Prosím nesadni si ku mne, prosím! Už dorozprával a učiteľka zahlásila tú osudovú vetu: ,, Sadni si k Jasmine. " došlo mi zle. Ako sa s ním mám nerozprávať keď sedí rovno vedľa mňa! Sofia sa na mňa pozrela ľútostivým pohľadom. Už bol takmer pri mne a na tvári sa mu objavil úškrn. Hodil sa na lavicu. Ani ma nepozdravil ani nič. Bola som za to rada. Aspoň raz v živote som bola za niečo rada. Hodina sa skončila. Ako blesk som vystrelila z triedy a utekala ku skrinke. Už tam na mňa čakal Mac. Keď videl, ako sa ponáhľam, domyslel si že sa asi nestalo nič dobré.
,, Alex sedí vedľa mňa! "
,, Toto nieje vôbec dobré. Zober si veci, ideme za Tinusom. " spolu sme šli k učebni biológie. Stál tam ustarostený Martinus.
,, Máme problém brácho. Weasle sedí vedľa Jaz. "
,, Tak to je kurva problém! Jaz, prečo si k tebe niekto nesadol? Och bože začína sa nám to komplikovať a to je ešte len prvý deň! Poďme, ideme ho nájsť a budeme sa okolo neho motať aby nás spolu na 100% uvidel."
,, Chalani ? " prehltla som. Asi 3 metre pred nami stál Matúš. Bol presne taký, akého si ho pamätám. Jednoducho des a hrôza. Len som tam stála ako prikovaná a pozerala naňho. Martinus sa pozrel tým istým smerom ako ja.
,, Do riti. Poď Jaz. Prejdeme okolo neho. Nevšímaj si ho. Upútaj na seba nejak pozornosť aby si nás všimol pokope. " pomaličky sme šli jeho smerom. Mierne sme zabočili doprava, aby sme do ňho nenarazili ale ja už som mala premyslené ako upútať na seba jeho pozornosť. Keď sme prechádzali okolo neho, naschvál som spadla. Marcus sa na mňa pozrel a pomohol mi vstať. Zabralo to. Polovička chodby sa na mňa dívala. Nepozrela som sa naňho ale cítila som na sebe jeho pohľad.
,, Pohode, Jaz ? " povedal Martinus a usmieval sa na mňa.
,, Jasné Martinus, ideme ? " pokračovali sme ďalej. Už zvonilo, tak sme sa pobrali na matiku. Martinus si sadol vedľa mňa, naklonil sa ku mne a zašepkal mi do ucha.
,, Dobrá práca Jaz. " potom sme sa už venovali len hodine. Takto to pokračovalo až do konca vyučovania. Po poslednej hodine sme sa mali stretnúť pred školou. Už som bola skoro pri dverách keď ma zrazu niekto zatiahol do nejakého skladu.
,, Chýbal som ti ? " ztriaslo ma. Bol to Matúš. Nemohla som ukázať že sa ho bojím, preto som sa snažila ukázať že ho mám niekde hlboko pochovaného pod zemou.
,, Nie, nechýbal. Musím tu s tebou trčať? A načo sa ťa vlastne pýtam. Veď môžem kľudne odísť. " natiahla som sa za kľučkou ale on ma zastavil svojou rukou.
,, Tak teda nie? Hm zaujímavé. " pritlačil ma o stenu a ruky si zaprel o stenu. ,, Mne to tak nepríde... " Zašepkal mi do ucha. Strčila som doňho tak, že sa zatackal a dal mi tak možnosť na útek. Na nič som nečakala a rýchlo som otvorila dvere od skladu.
,, Toto si robiť nemala... " zakričal na mňa ale ja už som bežala von zo školy. Vonku na mňa uz netrpezlivo čakali Marcus s Tinusom.
,, Rýchlo poďme. Poceste vám poviem čo sa stalo. " nenamietali. Len prikývli
a vydali sme sa ku mne domov. Povedala som im čo sa stalo.
,, Takže nás asi nepoznal. Ani sa nečudujem. Veď ked sme mali 13 predsa len sme vyzerali inak. Dobre, potom niečo ešte premyslíme aby ti dali pokoj. Teraz si ale musíme ísť pokecať s Nikolasom. Zoberieš si to ty, Mac? Alebo pôjdeš s Jaz? "
,, Nebolo by lepšie keby sme tam boli všetci ? " spýtala som sa.
,, Asi máš pravdu. Bude lepšie keď bude vedieť že proti tomu nič nemáš."
Zvyšok cesty bolo ticho. Nikto sa neodvážil nič povedať. Len sme kráčali ulicami. Už som videla nás dom. Brat nás tu nečaká ale už by mal mať školu za sebou takže dúfam že bude doma. Vytiahla som trasúcimi rukami z tašky moje kľúče. Niekto ma zo zadu silno objal.
,, Nemusíš sa báť. Všetko bude OK." Bol to Martinus. Bol strašne zlatý. Pustil ma a ja som konečne otvorila dvere. Vyzula som sa a šla sa pozrieť kde je Niko. Prešla som obývačku, jeho izbu, kuchyňu aj záhradu. Nikde nebol.
,, Nieje tu. Nechápem to. Veď obyčajne býval o tomto čase doma. "
,, Možno šiel s niekým von. Neboj, môže si predsa raz za čas vyjsť s kamarátmi no nie ? "
,, Presne. Veď ani nevedel že sme mali prísť takže sme vôbec nemali zaručené že tu bude."
,, Asi máte pravdu. Tak ja sa idem zatiaľ pobaliť. Marcus ? "
,, Áno ? "
,, Dáš mi dole zo skrine tú čiernu tašku ? " ukázala som na vysokú skriňu s dvoma taškami na vrchu.
,, Dobre. Potom ti ju donesiem hore. "
Postavil sa a mieril smerom k skrini. Už som chcela odísť keď som započula ako niekto klope na dvere...

Tak trošku napätie na koniec😂😂😂 viem zase neskoro ale tak už si to priznávam. Som strašne lenivá😂😂. V každom prípade, absolútne netuším kedy bude časť! Do  3 októbra by mohla byť ale nezaručujem lebo cez víkend cestujem 😂😂😂 ❤❤❤❤ tak nabudúce 😘😘😘😘