BadBoys? (M&M)

Cieľ cesty...

,, Ešte pôjdeme dlho? Začínam byť hladná. " pozrela som sa na Tinusa a čakala na jeho odpoveď.
,, Už to nepotrvá dlho, to nejako vydržíš." Rýchlo sa na mňa pozrel a usmial sa, potom sa zase venoval ceste. Ja som sa vrátila k pozeraniu z okna a rozmýšľala, kam ma asi chce zobrať. Ešte chvíľku sme pokračovali po diaľnici, keď tu zrazu odbočil na jednu cestu. To nemyslí vážne.
,, Tinus?! Prečo ideme na letisko?" V živote som nevedela, preto som niekde v kútiku duše dúfala, že nejdeme kam myslím.
,, No už by asi nemalo zmysel ti to zatajovať. Dnes odlietame na týždeň do Thajska. " povedal s úsmevom a ja som sa na ňho nemo pozerala. To nemôže myslieť vážne.
,, Veď ja nemám pobalené veci! Nemyslíš si že o tomto som mala vedieť? A čo škola?! " otázky sa zo mňa valili jedna za druhou.
,, Neboj, všetko je pripravené. Len relaxuj a užívaj si. Všetko bude v pohode. " zaparkoval a pozrel sa na mňa. Vystúpil a šiel mi otvoriť dvere. Vyšla som aj ja a neveriacky som sa pozerala na to, čo sa okolo mňa teraz deje. Toto musí byť len ďalší sen. Čoskoro sa zase zobudím a budem u Tinusa a Marcusa.
,, Neboj. Poď ideme, za hodinku odlietame. " šiel rovno k lietadlám a ja som sa na ňho len dívala. Nemalo by sa chodiť po nejaké lístky? Alebo nejaké kontroly, nič?
,, Tinus?"
,, Áno?"
,, Prečo si nešiel kúpiť letenky? A čo tie všetky kontroly?"
,, A kto povedal že ideme normálnym lietadlom? Ideme súkromným."
,, Čo?! Vy máte lietadlo? Ježiš to čo sa o vás dvoch ešte nedozviem. " Pokrútila som hlavou a Tinus sa na mne zasmial.
,, Hej! Nesmej sa. " buchla som ho do ramena a rozosmiala sa tiež.
,, Au! To bolelo. " chytil sa za to miesto a ohrnul peru. 
,, Tvár sa prosím ťa normálne."
,, Ja len že kto vravel že je naše?" Spýtal sa.
,, Veď koho iného by malo byť?"
,, Vaše?"
,, Nie, o tom by som asi niečo vedela, či?"
,, No osobne si myslím, že keď si nevedela o mafii tak ti asi nepovedali o lietadle. " počkať. To nemyslí vážne. Tak my máme lietadlo a ja o tom už 16 rokov neviem?
,, Nie, to nieje možné. Veď ako by... Nie. To nemôže byť pravda. "
,, Tak poď. Môžeš sa sama presvedčiť. "

Vyšli sme smerom k jednému z lietadiel. Bolo väčšie, no nie najväčšie.
,, Nech sa páči. Môžeš si ho obzrieť. " prešla som ho okolo a pri pohľade na nápis som zamrzla. Bolo to naše lietadlo. Čo naše? MOJE! Bolo tam napísané: " For Jazz, from father. " Nie. NIE. Slzy sa mi začali kotúľať po tvári. Tinus ma zo zadu objal a oprel si hlavu o moje rameno.
,, Všetko najlepšie. "
Ja som na dnes úplne zabudla! Veď dnes mám 17 rokov.
,, Nie. To - to je od otca?" Spýtala som sa trasúcim sa hlasom.
,, Áno. Chcel ti ho dať na sedemnáste narodeniny ale nestihol. Nikolas ho našiel v majetkovej zmluve a schoval ho pre teba. "
,, Ďakujem. " pozrela som sa do neba a myslela pri tom na otca.
,, A ešte niečo. " otočila som sa na ňho a zapozerala som sa mu do očí. Mal v nich nevyslovenú otázku, ktorú som nevedela rozoznať. Utápala som sa v jeho krásnych orieškových očiach. Ani som si to nevšimla, keď som zistila že sa tie oči pomaly približujú. Behal nimi od mojich očí k mojim perám, až sa nám pery stretli. Zavrela som si oči a vychutnávala si ich sladkú chuť.
,, Hej! Tinus, tým že som ti ju dovolil zobrať som nechcel povedať aby ste sa tu začali olizovať. " ozval sa zrazu niekde za nami môj brat. Dosť som sa bála pozrieť do jeho očí, lebo som si myslela že bude naštvaný. Pomaly som sa na ňho pozrela. Bol usmiaty a pobavene sa pozeral na naše vystrašené tváre.
,, No načo ešte čakáme? Poďme, už sme mali dávno vyraziť."

Takže som tu, viem neskoro, viem krátka časť ( zajtra výjde ďalšia ) no v poslednom čase mi dosť blbne Wattpad. Niesom tu moc dlho ale že by mi takto sekal sa mi ešte nestalo... v každom prípade zajtra skúsim napísať ďalšiu časť v normálnej dĺžke aby som vám vynahradila to čakanie.
No čo? Tak Tinus konečne našiel odvahu. No tak ale uvidíme že čo bude ďalej, čo tá moja kreativita navrhne 😂😂😂 všetky votes atď veľmi potešia a namotivuju ❤❤❤❤❤❤❤vidíme sa zajtra ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤