I'm Harold

3.

"Dobré ráno slnko mojich očí."zaspieva mi ráno v škole Maya. "Ahoj ty trdlo."zasmejem sa a spolu vchádzame do učebne chémie. Do triedy prišiel náš chemikár. Je to taký pribrzdený 40-ročný nudný a škaredý muž s krízou stredného veku. Volá sa niečo na F, ale už neviem čo a preto ho volám Fakeš. Ja viem úžasná prezývka.

"Hej, počuj máš dnes čas?"opýtala som sa pred školou Mayi. "Ale jasne že mám. Tak čo ideme na nejakú párty?"povedala s prešibaným úsmevom. "No vlastne potrebujem postrážiť bratov lebo tá babka od vedľa išla do nejakých kúpeľov alebo také niečo."nevinne som sa na ňu pozrela. "Jasné že ti postážim tých malých faganov. A prečo ich mám vlastne strážiť?"podozrievavo sa na mňa zahľadela a ja som si len povzdychla."Veď vieš brigáda."povedala som. Maya chápavo prikývla, rozlúčila sa a zobrala si odomňa náhradné kľúče čo stále nosím so sebou pre takéto prípady. Išla pre Barryho do jaslí.

Zastala som pred obchodíkom s názvom KNIŽNICA a vošla dnu. Tu je moja brigáda. Je to tá najlepšia brigáda na svete.

Milujem vôňu kníh.

Milujem obal kníh.

Milujem čierne písmenká na bielych stranách kníh.

Skrátka milujem knihy. Knihy sú môj život. Najmä fantasy.

Pozdravila som sa postaršej pani za pultíkom a vydala sa do triedenia kníh. Postupne knihu po knihe som vkladala na správne miesta do poličiek. Všimla som si že vedľa mňa niekto stojí. Bol to mladý muž a bol mi veľmi povedomý. Nikdy som nebola hanblivá a preto som sa ho narovinu opýtala. "Nepoznáme sa?"poťukala som mu po ramene na čo sa hneď otočil ku mne. "Ale jasné že sa poznáme. Nepamätáš si ma?"hovoril a popri tom rozhadzoval rukami okolo seba. A vtedy mi to došlo bol to Harold. Ten Harold čo ma zaviezol na základku keď som išla pre Jaya. Niečo mi na ňom nesedelo. Mal na sebe slnečné okuliare a aj vtedy keď sme sa zrazili ich mal. Bolo to čudné, kto nosí do knižnice okuliare? Mám odpoveď a tou je..................jedine debil. Jedine debil by nosil slnečné okuliare v knižnici. "Aha to si ty, Harold." "Stačí Harry."milo sa usmial a ja som mu s radosťou úsmev opätovala. "A čo ty tu?"spýtla som sa so záujmom v hlase. "No som v knižnici takže čo iné ako požičiaval knihy."zasmial sa a ja som sa skoro prepadla pod zem. Ja som totálne blbá, čo som si myslela že robí v knižnici. "Aha jasné."bože nič horšie som už povedať ani nemohla. "A ty? Tiež si tu z takého istého dôvodu ako ja?"spýtal sa s úškrnom keď si všimol ako neisto a hanblivo odpovedám. "Uhm. Vlastne nie. Brigádujem tu."dostala som zo seba po dlhšej chvíli. Prikývol. "Ako sa vlastne voláš?"spýtal sa. "Kto? Ja? Ehm no Gemma. Volám sa Gemma."najradšej by som si strelila facku za takúto stupídnu odpoveď. "Pekné meno. Moja sestra sa tiež volá Gemma."usmial sa takým tým 'badboy' úsmevom. Samozrejme to by som nebola ja keby som sa nezačala červenať. "Uhm. Tak ahoj Harry musím sa vrátiť do práce keď budeš chcieť pomôcť nájdeš ma medzi knihami."usmiala som sa a vyrazila triediť a ukladať knihy.

Uložila som poslednú knihu. "Hej, Gemma nepoznáš nejakú dobrú fantasy knihu?"spýtal sa ma hlas za mnou až som od ľaku poskočila. Samozrejme to bol Harry. "A vieš že poznám? Volá sa Fablehaven. Má 5 častí a je to tá najlepšia fantasy na svete. No teda čo som čítala ako chápeš nie na svete a možno aj hej."ku koncu vety som sa zakoktala. Poďakoval a už ho nebolo.

Končím. Konečne domov za bratmi. Dúfam že ich Maya zvládla. Keď som vyšla z knižnice na chodníku stál Harry s rukami vo vreckách a hlavou sklonenou k zemi. "Ahoj, čo tu ešte robíš?"spýtala som sa a bolo mi stále divné že nosil slnečné okuliare. Je začiatok jesene takže slnečné okuliare sú ti nanič. "No vlastne čakám na teba. A chcem sa opýtať či nechceš zviesť?"usmial sa na mňa. "Nie, to nie je treba. Nechcem ťa zaťažovať." "Ale prosím ťa. Keby si ma zaťažovala tak ti to nenavrhnem. Tak čo ideš? Už sa stmieva a ulice už nie sú moc bezpečné."mal pravdu. Vzdychla som si a porazenecky som nastúpila do jeho auta a nadiktovala mu adresu.

"A sme tu."povedal a zastavil pred mojim domom. "Ďakujem.Nechceš sa zoznamiť s mojimi bratmi a mojou kamoškou čo ich stráži?" "Veľmi rád."usmeje sa a obaja vystúpime z auta. Keď prekročíme prah dverí ovalí nás krik a hulákanie detí. "Preboha Maya!"zakričím keď ju neviem nájsť. "Tu som!"odkričala mi a ja som ju našla ležať pod kuchynským stolom. Iba som nad ňou pokrútila hlavou."Vyhlásili vojnu takže si dávaj pozor. A Barry sa hrá vo svojom kútiku v obývačke."pošepkala že ju bolo ledva počuť. "Gemma!"zvrieskli jednohlasne Chris a Jay. Následne sa na mňa rozbehli tak som sa rozutekala preč. Keď som bola pri vchodových dverách skočili na mňa a zvalili ma na zem. "Sestrička veľmi si nám chýbala."začne Chris a obíme ma. "Gemm už som sa nevedel dočkať. Budú na večeru prosím lievance?"vychrlil a tiež si na mňa lahol a objal ma. "Zlezte lebo sa zadusím."zachrapčala som. V tom som ucítila ako sa ťarcha na mne zľahčuje a ja som sa konečne vedela z hlboka nadýchnuť. "Gemm kto je to?"spýtal sa Jay a pri tom ukazoval na Harryho. Super ja som naňho úplne zabudla. "Oh Harry prepáč zabudla som že si tu. Takže decká, toto je kamoš Harry a toto sú moji bratia Jay a Chris a v obívačke je Barry."dokončila som zoznamovanie. Harry sa usmial a všetkých pozdravil. "Hej, Gemmisko ja už musím ísť domov a nezabudni ma nabudúce zoznámiť s týmto fešákom."žmurkla na Harryho. Ja som ju odzdravila a išla za chlanmi. "Takže na Jayovo prianie dnes budú lievance. A Harry zostaneš aj na večeru?"usmiala som sa."Rád by som, ale nemôžem. Možno nabudúce. Čaute."pozdravil sa a už odchádzal z domu.

Po večeri sme išli všetci spať zase do mojej postieľky.

🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙🌙

Čaute ľudkovia,
ako sa vám páči nová kapitola?
Mali sme tu Harryho už dlhšie.
Kapitoly budem dávať nové 2-krát za týždeň. Votes a komentár potešia.
Ľubkám vás❤