FALL IN LOVE✔

Úvod

"Si len obyčajná mrcha! Ľutujem, že som ťa spoznal. Ale ešte viac ľutujem, že som sa do teba vôbec niekedy zamiloval."

Slová, ktoré vám zopakujem aj o polnoci.

Slová, pri ktorých si pamätám každý jeden JEHO pohyb, žmurknutie, nádych.

Pamätám si ten nenávistný tón, ktorým mi to šplechol do tváre. Pamätám si všetky medzery ktoré tam urobil, aby sa nadýchol. Pamätám si ako sa mu zachvel hlas.

Ale išlo z neho len jedno.

Nenávisť.

Tak silná, tak mrazivá...

A to všetko od niekoho, koho som mala hrozne moc rada. Teda skôr, som ho milovala. Naozaj som ho milovala.

To čo som vtedy cítila ja, si už presne nepamätám. Vedela som len to, že každé to slovo bolí viac ako hlboký zárez črepinou zo skla. Vlastne to je oproti tomu nič.

Tie slová tak neskutočne boleli.

Milovala som. A bola to chyba. Pretože to ma zničilo.

Rozišli sme sa a ja som bola psychicky úplne na dne. Mala som pocit, že nedokážem ďalej žiť. Bola som tak zlomená, tak zničená. Nevychádzala som z domu, nejedla som, s nikým som sa nestretávala.

Čas plynul a ja som sa z toho našťastie dostala. Teraz sa už nato všetko pozerám inak.

Hej, teraz som už asi bezcitná.

V hlave som si vytvorila blok. Blok na lásku. Nechcem sa už nikdy zamilovať. Nechcem už nikdy cítiť ten skurvený pocit, ktorý je síce krásny, ale skôr, či neskôr vás zničí.

Vlastne ja už ani nedokážem k niekomu cítiť to, čo som cítila k nemu.

Milovala som ho. Ale už to neviem.

Skrátka, nedokážem to.

Už nie...

___

Takže vitajte pri mojom ďaľšom príbehu. Toto je len taký prológ, úvod alebo ako to nazvať. Tak sa toho nezľaknite a počkajte si na prvú časť. 😂😂😂 Potom sa rozhodnite či budete čítať ďalej alebo nie.😂😂

Okej,koniec kecania.... Vidíme sa pri ďaľšej časti.😂😂👊