FALL IN LOVE✔

23.

Ryan:

Cítiť konečne jej pery, bolo presne to čo som potreboval. Dosť by som klamal, keby som povedal, že jej blízkosť so mnou nič nerobí.

V duchu som nadával nato, že sme tu.

Najradšej by som bol keby môžem pokračovať, ale pri takomto obecenstve a na takomto mieste, to už prišlo divné aj mne a to už je teda, čo povedať.

Melody sa odtiahla, vlasy mala postrapatené, pery napuchnuté a vyzerala takto ešte viac sexi ako predtým.

Znova som oľutoval, že sme tu zavretý, ale ako mi pri vstupe sem prízvukovala - bol to môj nápad.

"Ľudia, ja som fakt unavený, ja to jebem a ľahnem si tu,"ozval sa Daniel, zobral si späť svoju mikinu a ľahol si na ňu.

Alexis sa obliekla a tiež sa vyšťavene schúlila na zem.

"Hej, poďme spať,"zahlásila aj Lauren a Blake ju nasledoval.

Lauren si z neho spravila super matrac a Blake si užíval, že má na sebe ženské telo.

Uškrnul som sa nadtým.

Melody sa zdvihla a navliekla si tričko, tiež si zobrala svoju mikinu, poskladala z nej úhľadný vankúš, vložila si ho pod hlavu a schúlila sa na chladnej zemi.

Asi by som si k nej mal ľahnúť, že?

Nechcel som byť dotieravý, už bez tak, som kvôli nej robil zvláštne veci.

Zobral som ju k môjmu jazeru, niesol som ju na rukách ako totálny dilinko, keď ju boleli nohy a zdôveril som sa s vecami, čo som myslel, že navždy ostanú len v mojej hlave.

Melody:

"Vstávame! Prišla záchrana!"

Počula som nejaké hlasy. To sa mi sníva, či ?

Kde vôbec som? Ešte stále ležím na tej studenej tmavej chodbe? Tak, prečo už necítim chlad zo zeme?

"Melody!"začula som svoje meno a to ma prinútilo prebrať sa zo spánku a otvoriť oči.

Uvidela som Lauren a kdesi v diaľke som započula Skylerov hlas.

Posadila som sa a všimla si, že som ležala na na dvoch kúskoch oblečenia. Na mojej a cudzej mikine.

Bola to veľká čierna mikina, ktorej vôňu som pri zdvihnutí ihneď zacítila. Voňala dosť dobre. A dosť známo.

Počkať.

To je Ryanova ?! Veď si nepamätám, žeby mi ju dával. To ju vsunul podo mňa keď som spala ??

"Melody,poď!"zatiahla ma Lauren a prerušila tým moje myšlienkové pochody.

Rýchlo som zhrabla oboje mikiny a šla za ňou. Pár metrov od nás stála skupinka ľudí.

"Kto nás vlastne otvoril?"spýtala som sa, počas približovania sa k ním.

"Ľudia z párty, keď sme sa tak dlho nevracali a nedalo sa nám dovolať išli to omrknúť,"vysvetlila mi Lauren.

Prišli sme k skupinke, kde sme boli už všetci, tí čo sme tu ostali uväznení a aj naši záchranci. Medzi nimi aj Skyler.

Len som ho letmo objala a potom sa otočila na Ryana.

Akurát vysvetľoval akýmsi chalanom, že čo sa vlastne stalo. Počkala som pokiaľ dorozprával a potom som mu s úsmevom podala mikinu:"Ďakujem."

"Môžeš si ju nechať,"zaškeril sa a ja som zalapala po dychu.

Zmätene som na neho kukala. Dáva mi mikinu, len tak?

Ryan sa uchechtol:"Tváriš sa ako keby som ti dal dva milióny."

Tiež som sa zachechtala. Bola som ešte ospalá, dolámaná a celá mimo z toho všetkého, čo sa dnes udialo.

"Ale tým dvom miliónom by som sa tiež nebránila,"štuchla som do neho.

Pomaly sme sa v skupinke začali hýbať smerom von.

Keď sme konečne vyšli z budovy, zhlboka som sa nadýchla.

Nemala som vôbec poňatie o čase, ale začalo pomaly svitať takže mohlo byť tak šesť hodín ráno.

Zafúkalo a ja som si automaticky obliekla obidve mikiny na seba.

Cítila som na sebe Ryana a páčilo sa mi to.

Keď sme dokráčali k domu, kde bola ešte pred pár hodinami párty a ja som v skle uvidela svoj odraz, zdesila som sa. Vyzerala som otrasne!

To ma takto videl aj Ryan?? A ešte sa aj usmieval, akoby nič.

Ale všetci sme vyzerali totálne zničene, teda okrem Ryana, tomu aj tie kruhy pod očami pristáli.

Chvíľu som otupene stála a hľadela pred seba, vtom mi došlo že ľudia nasadajú do aút a odchádzaju.

Prišla som sem so Skylerom, ale ten tu už nebol. Teda aspoň som ho nikde nevidela.

Super.

Potichu som zanadávala.

Rozhliadla som sa po Lauren, ale tá nastupovala do dvojmiestneho šporťáku k Blakeovi.

Poprdeli, to aby som zas volala Oliverovi a vysvetľovala, kde som bola.

Po pár zvoneniach sa ozval jeho rozospatý hlas:"Melody? Čo je?"

"Mohol by si pre mňa prísť?"zahabkala som.

"Prepáč, ale nie som doma, zavolaj mame,"odporučil mi a zložil.

Zničene som si povzdychla.

Pozerala na mobil, keď vtom sa ozvao:"Zveziem ťa?"

Zdvihla som pohľad, jemne sa usmiala a bez slova nastúpila k nemu do auta.

Do už dosť dobre známeho auta....