FALL IN LOVE✔

24.

Sedela som s Ryanom v jednom aute a zrazu sme si akosi nemali čo povedať.

Rozhodla som sa teda prerušiť to trápne ticho:"Ďakujem, že si ma zobral."

Najradšej by som si tresla hlavu o palubnú dosku. Neviem, čo tu bolo za zvláštnu atmosféru, ale nepáčilo sa mi to.

Ryan sa pervérzne uškrnul:"Vedel som, že sa rada zvezieš."

Vykúzlila som tiež perverzný úsmev:"Samozrejme, rada s tebou jazdím."

Ryan sa nad našimi pubertálnymi vtípkami uchechtol a dupol poriadne na plyn.

Bola sobota ráno, cesty boli prázdne, ale keby nás chytili policajti neviem, či by sa Ryan doplatil. Keďže najvyššiu povolenú rýchlosť sme prekračovali o dobrých 80 km/h.

Sledovala som ako šikovne šoferóval.

"Dobre ti to ide,"skonštatovala som.

Ryan sa na mňa otočil:"Ako aj všetko ostatné."

Usmiala som sa. Klasická odpoveď.

Jednu ruku z volantu spustil a položil mi ju na stehno. Stisol ho a ešte trochu pridal plyn.

Pochybovačne som pozerala na volant.

"Prosím ťa, nechcem tu dnes zomrieť!" v mojom hlase bolo počuť mierne zúfalstvo.

Ryan však volant úplne pustil a pridržiaval ho iba kolenami.

"Krista!"zvrieskla som.

Ryanov úškrn prezrádzal, že sa super baví.

"Zastav,"precedila som pomedzi zuby.

"Nie,"odbil ma. Zúrivosť vo mne stúpla.

"Chcem vystúpiť! Šibe ti už!?"

"Vystúp,"mykol plecom, ale nespomalil.

"Ryan!"vydala som zúfalý povzdych.

"To vzdychanie môjho mena si nechaj na potom,"zas sa uškrnul.

Rozhodla som sa zachrániť si svoj život sama.

Natiahla som sa a chytila volant, pridržiavaný iba jeho kolenami.

"Myslím, že takto zomrieme skôr,"utrúsil.

Aj by som sa zasmiala, keby to nebola urážka.

"Viem šoferóvať!"oborila som sa na neho.

Ryan sa rozosmial:"Tak nato sa rád pozriem!"

Konečne však chytil volant do rúk. Odrazu však zišiel ku krajnici a zastavil.

Och, neverím, že konečne stojíme!

"Už môžem vystúpiť?"spýtala som sa a natiahla sa k dverám.

"Nie, ideš šoférovať,"vyhlásil Ryan.