Dcéra mafiana✓

12

Keď som prišla videla som len namosurenyh rodičov.Nechcela som ani vedieť čo sa v ich hlavách deje.
Len som pomaly nakracala do obývačky a v tichosti som stála.
" Sadni si" povie mama .Keď som si sadla už asi nevydržala a vrieskala na mňa

"Ako si dovolujes chodiť von ako sa ti zachce a k tomu ani nezavolat a neskoré príchody." Kričí mama a ja si len popod nos zamrmlem"ako keby vás to niekedy zaujímalo"
"Čo si to povedala? Ak nevieš oceniť to čo všetko pre teba robíme tak si to konečne uvedom! Máš zaracha na týždeň bez mobilu , počítaču a zákaz aj chodenia von .Zo školy pôjdeš hneď domov!" Predomna dala jej ruku a čakala kým jej dám všetko.

Vybehla som do izby zobrala notebook a ešte nezabudla vybrať si sim kartu z mobilu.Dala som jej to a vrátila sa späť do izby.Tam som si vybrala môj starý mobil a dala som simku.Lahla som si a zaspala.
Ráno som sa zobudila bez budíka.Jasne keď nemám mobil .Akurát som si sadla a išla si vybrať mobil spopod vankúša keď do izby vtrhla mama.
" Už si hore " povie a odíde.

Celú noc som rozmýšľala aj že čo mi to presne chcel povedať Dark.No ešte neviem aké má iné meno.
Obliekla sa a išla peši do školy.Po ceste som do niekoho narazila a keď som zdvihla hlavu bol to Dark.
"Ahoj " pozdravím a ideme spolu do školy.
" No včera som ti to nedopovedal" povedal a ja som prikývla a zahla do parku na lavičku.Ved sme mali ešte 15 minút čas.

" No vieš ja sa nevolal Dark ale Alex.Ja mám preto hnetu prezyvku lebo.."sklonil hlavu a postavil sa.
"To je také ťažké.Bojim sa ako budeš reagovať" dal si svoju hlavu do rúk a ja som ho objala.
" Neujdem sľubujem" poviem a on si vydychne.
" Som mafián"povie a ja sa naň ho dívam .To nemôže byť pravda!,
Mlčala som dobrých 5 minút.

" No povedz konečne niečo" povedal a ja som sa nedokázala naň ho pozrieť .Mám mu to povedať? Nemám mu to povedať.
" No vieš....Môj otec je tiež mafián ale nevie že to ja už viem" poviem a on ma objíme.
" Prečo mu to nepovieš"poviem
" Som naň ho nahnevaná za to že od malička mi klamal a neviem sa ani obranovat.Co keby si ma učil?"poviem a on sa zatvári kyslo.

"Dobré naučím ťa  kľudne ešte dnes" povie .
" Mám zaracha na týždeň tak až nabudúce" zasmejeme sa obidvaja a pokracujeme do školy.

Dnes je krásnych 412 slov.
Hádam ešte vás zaujíma príbeh .

Ďakujem vám ❤ ste neuveriteľní.
Na tomto príbehu je už 1,03k pozretí.
Ďakujem ❤.

Dúfam že aj moje iné knihy budú vás baviť.
Ako často by ste chceli aby som vydávala časti?

PS: nemôžem úplne každý deň.