Prechádzali sme okolo Zborovne, kde vlastne aj Carlos zastal. Dva krát zaklopal a odstúpil od dverí ku mne.
"Áno?" otvorili sa dvere a z nich vystúpil zástupca riaditeľa.
"Dominik?" spýtal sa riaditeľ, ktorý prechádzal okolo.
"Áno?" znovu odpovedal zástupca.
"Čo tu robia títo mládenci, ktorý by mali byť na vyučovaní?" pozrel sa na Carlosa.
"My sme prišli za pánom zástupcom. Potrebujeme sa ho niečo spýtať." povedal že ale strašne nevinne a pozrel na zástupcu stojaceho pred pahom zborovne.
"Samozrejme. Tak vás teda nechám. Ale po rozhovore šmikajte do triedy!" jeho hlas schladol a pohľad zvážnel v okamihu. Nakoniec sa otočil na odchod a naozaj aj odišiel.
"Tak?" pozrel na nás zástupca.
"Domino!" zvrieskol naňho Carlos, akoby boli najlepší kamaráti a bratský sa objali.
Čo prosím?! Asi som trošku pozadu.
"Eh?" spýtal som sa a čumel na nich dvoch ako výoraná myš.
"Noooo, je to na dlho." Carlos si prešiel po vlasoch.
"Tak v skratke?"
"My sme.....tvoríme pár." dostal zo seba zástupca. Najprv som úplne nerozumel, no potom mi to došlo.
Cink!
Cinklo mi v hlave, čo práve povedal. »Carlos je teplý.
»Zástupca je teplý.
»Obaja sú teplý.
»Obaja tvoria pár.
»Chodia spolu.
To som až tak nechápavý?
"A čo s tým mám ja? Čo chcete do trojky, či čo?" so skrývaným smiechom som im položil tieto otázky.
Obom pohlo kútikmi úst a vedel som, že si to obaja predstavujú.
"Hej! Hej, hej, hej, hej, hej!" luskal som im pred očami, aby sa prestali správať ako perverzáci, medzi ktorými je takmer 24 ročný rozdiel.
"Fajn. Sme tu." otrávene vzdychol Carlos a preplietol si so zástupcom ruky.
(Nebudem ho volať zástupca. Proste Dominik. OK?)
"No, hlavné je, prečo si sem prišiel." nedočkavo som si poklepkával nohou a čakal na ďaľšiu frázu, ktorá vinde z úst jedného z nich.
"Pamätáš si svojho otca? Biologického otca." s vážnou tvárou sa spýtal Dominik.
"No, nie tak celkom, ale niečo o ňom viem.....prečo? Načo vám to bude?" načo sa to pýta? Je mi nepríjemné o ňom hovoriť.
Flashback
"Načo sme tu oci?" spýtal som sa otca, keď sme vchádzali do nejakej úzkej chodbyčky.
"To sa dozvieš v pravú chvíľu...len, ešte minútku musíš vydržať." nedočkavo som si žmolil prsty s rukách a nevedel som sa sústrediť na nič iné, len na to, kde a prečo sme na tomto mieste.
"Mám pre teba menšie prekvapenie.... Prednedávnom si oslávil 16 rokov a ja som ti ešte nedal nič ako darček. Tak si myslím, že je ten pravý čas." divno sa zasmial a zastavil pred dverami, ktoré ukončovali chodbu.
"Tu sa to všetko bude odohrávať." uškrnul sa ako nejaký kripel a vstúpil dnu. Doslova dnu vrazil.
"Ahh! Poď! Ešte!" tento krok sa rozliehal po celej miestnosti.
Boli tam 4 ženy ležiace na stole, ktoré obšťastňovali 7 chlapov. Bolo to zvrátené. Zvraštil som obočie a udivene sa pozrel na otca, ktorý si už rozopínal nohavice.
"Otec?!" zakričal som ako malé dievčatko a mal sa tam chuť ak rozplakať.
Takže on celé tie roky podvádzal mamu. A ako narodeninový darćek, mi chce uštedriť sex?! To hádam nemyslí vážne!
"Synu, je čas, aby si sa trošku zmužil....Merry? Môžeš?" vyzval nejakú ženu z tej perverznejšia skupinky a trošku si ju prezrel. Bolo to až moc nápadné.
"Toto je môj syn. Nauč ho niečo. Minulý týždeň mal 16 a ja som mu ešte nedal darček. Vieš čo a ako." zhodil zo seba nohavice a prešiel ku baru.
"Tak, mládenec. Začneme?" podišla ku mne a pritiahla má o stenu. Bola celá nahá a furt mi rukami kolovala smerom dole.
"Dosť!" zvrieskol som a odhodil som ju od seba. Prešiel som ku baru, chytil otca za rameno a otočil ho ku mne.
"Ja niečo takéto nestrpím! Ja nie som ako ty! Ako môžeš takto žiť?! Podvádzať mamu? Nenávidím Ťa! A toto má byť akože dar k narodeninám? Aby ma nejaká štetka, ktorá už Boh vie koho obdarila nejako obšťastnila?! Takto to v živote nefunguje! Život nie je iba o sexe! Život nie je ako si ty zmyslíš! Si hajzel! Sviniar! Prijebaný kokot ktorý si zaslúži len smrť!" nemal som toľko nervov a tak som sa mušle trošku zkľudniť.
No za to otec mal energie dosť.
"Ty malý zasran! Ty tu na mňa nebudeš hučať! Ja som taký aký som a chcem, aby si bol rovnaký! Aby si z toho niečo mal!" kričal na mňa a postupoval stále bližšie ku mne.
No ja som chrbtom narazil do okna a už som sa nemal kam schovať. Schitil má za golier, pritlačil o okno a zdvihol do výšky.
"Ja som tvoj otec. A budeš mať ku mne rešpekt, keď sa ti to páči, alebo nie." povedal pomedzi zuby a hodil ma do okna, ktoré v momente prasklo a ja som letel z druhého poschodia na asfalt.
Nikdy na to nezabudnem. A raz mu to oplatím...
Koniec Flashbacku
Je normálne, keď váš vlastný otec schití nervy a prehodí vás oknom?
Stalo sa to pred 3 rokmi. Odvtedy som ho nevidel, ani o ňom nepočul ani nič.
"No, vieš, že bol sukničkár a rád si užíval." kto by to nevedel. Iba som nemo prikívol..
"Pred 43 rokmi si užil tiež dosť, no aaaa........" zhlboka sa nadýchol.
"Teraz som tu ja a potom aj ty. Haha!" utrápene sa zasmial a pozrel na mňa zvláštnym pohľadom.
"Takže, ty myslíš, že my dvaja...sme.....b-bratia?" áno, je to tak. Môj otec je debil, ale žeby mi zatajoval toto?
"No, prakticky áno. Bratček." zasmial sa už normálnejšie, ale stále tam bolo počuť strach.
"No dobre teda. Keď to má byť pravda, tak nech je. Ale je to všetko divné." Mikol som plecom a pobral sa na odchod.
