Hlasná hudba. To bolo to čo sa mi celý ten čas páčilo. Ale teraz som si želala aby som odtiaľto čo najrýchlejšie zmizla.
-Betty, počkaj!-
Slzy mi zastierali výhľad. Svetlo naokolo blikalo, a predieralo si úzke cestičky cez masu ľudí. Narážala som do všetkých tých ľudí, ktorým veľa z nás hovorilo kamaráti.
- Betty, prosím!!! Vysvetlím ti to!-
Nepočula som nič, nevnímala som nič, necítila som nič...
Keď som otvorila dvere, ovalil ma chladný jesenný vzduch, presýtený vlhkosťou, blížiacim sa dažďom a dymom zo spáleného lístia.
Scott už čakal v naštartovanom aute. na príjazdovej ceste. Keď ma uvidel vystúpil. Minuli sme sa.
-Nepribližuj sa k nej, ty skurv*syn!-
-Ty sa do toho nepleť!-
-Betty nasadni do auta...-
Aj do auta bolo počuť stony, a nadšený dav, ktorý sledoval bitku.
Neviem ako dlho som v aute sedela, ale keď sa dav rozplinul, Scott otvoril dvere a nasadol do auta.
Motor jeho Fordu mustang 1967 zaburácal a vydali sme sa na cestu tmavým, malým mestečkom.
-Už bude dobre... Betts, už nikdy nedovolím aby ti niekto ublížil.- Povedal a jeho horúcou rukou chytil tú moju. Zdvihla som pohľad, a pozrela som sa na dokonalú tvár Scotta Jonesa. Svetlo pouličných lamp mu striedavo osvetlovalo tvár.
-Vezmem ťa k nám.-
-Prečo mi to urobili ?... Prečo??- Povedala som a dala priechod hroším slzám.
Scott prudko zastavil, motor nechal bežať, ale vystúpil a vytiahol ma z auta. A najsilnejšie ma objal.
-Navždy pre toho druhého, pamätáš? Jones a Stoneová proti všetkým...-
Jasné že som si to pamätala, ale hrča v hrdle len rástla a rástla, akoby zo mňa chcela vyskočiť a odkotúľať sa na krajšie miesto. Plakala som, až som sa miestami nemohla nadýchnuť. Hviezdy žiarili tu pri rieke Shortcreek, v hlbokých Darkwoodskych lesoch, najjasnejšie. Pokračovali sme ešte hlbšie do tmavých lesov, kde už v diaľke svietil dom Jonesovcov. Scott tam žije iba s otcom, ktorý sa nevedel spamätať zo smrti jeho ženy a malej dcérky. Scott sa tiež dlho nevedel pozviechať, ale pozbieral posledné sily z ničoho a postavil sa tomu čelom.
-Otec už spí. Uvarím čaj, budem hádať kamilkový?-
Sadla som si na kuchynskú linku a objala si nohy. Scott si prisadol a podal mi čaj do rúk. Len tak sme sedeli a pochlipkávali čaj.
Vždy som mala toto miesto rada a Scotta tiež, vždy bol ako môj veľký brat ochranca, ktorého som nikdy nemala.
Začalo pršať, ak by ste v tomto upršanom meste dážď nenávideli, asi by ste prišli o rozum.
-Betts... prší...- Usmial sa tým sladkým úsmevom, ktorý vedel vystrúhať iba Scott.
Postavil sa, chytil ma za ruku a vytiahol von. Bol to akoby náš rituál pri horších časoch. Vyšli sme bosí na terasu, dvere nechal otvorené aby zo starého gramofónu hudba doľahla až sem.
Zasmiala som sa keď pustil našu pieseň. Dážď jemne ťukal do strechy na verande.
Smiali sme sa a tancovali, presne na tú pesničku, tú ktorú hrali keď sme ušli na prvú party, ako 13 roční, bez toho aby to naši rodičia vedeli, bolo to v oldies klube, u Jerryho, ktorý zatvorili pred pár rokmi.
Tancovali sme aj keď pieseň dohrala a nasledovala ďalšia...
-Ach Scotty... Ďakujem ti za všetko.-zašepkala som mu do pleca.
-Betts, to ja ti ďakujem...-
Spolu sme si ľahli do Scottovej postele, a zaspali vo vzájomnom objatí.
Keď som sa zobudila, jemne som zo seba dostala Scottovu ruku a šla urobiť raňajky.
-Ou, Elizabeth. D-dobré ráno. Čo tu robíš?- Spustil na mňa Eduard Jones, muž ktorý bol ešte pred par rokmi normálny. Nevidela som ho už niekoľko týždňov, keď náhle zmizol a ani Scott nevedel kde je.
-Dobre ráno pán Jones. Robili sme so Scottom projekt na dejepis.-
-Aha... tak ja zas pôjdem....- A tenký, slabí a smutný muž zmizol.
Zajtra je prvý deň školy. Áno je október, ale keďže minulý rok na jar dvojčatá Mike a Jimm Fostereovci zapálili telocvičňu, ako rozlúčku so školou, aby si ich každý pamätal, od ktorej sa zapalilo celé práve krídlo školy, čiže to museli opraviť, a keďže v okolí 150km nie je žiadna škola doteraz sme mali letné prazdniny.
Pred školou už čakal Eric s modrou a napuchnutou tvárou, mala som chuť mu ešte pridať.
-Vypadni!-
- Betty... odpusť mi to prosím!-
-Chod radšej nakladať moju najlepšiu kamarátku!-
YOU ARE READING
the traps of life
Teen FictionŽivot je o momentoch, o nečakaných udalostiach, o magických chvíľach, o chybných krokoch, o nehodách, o zradách... Pretože toto život proste je. A v jej živote sa toto všetko deje, ale mnoho krát intenzívnejšie. Príbeh dvoch zlomených ľudí, ktorým o...
