the traps of life

číslo 8

- Fakt ma vylúčili!-
- Neverím, že by Stoneovú vylúčili.- Odvetil a zasmial sa.
- Čo? Azda si každý myslí, že som malé, poslušne dievčatko?- so smiechom som mu udrela do hrude.
- Niee, každý si myslí, že každý deň porušíš všetky pravidlá, zákony a ustanovenia. Do čerta Betty áno!- Stále sa smial.
Pozrela som sa na ňho s vážnou tvárou a on zmeravel.
- Čo je? Dúfam som ťa nerazil...-
Otočila som sa mu chrbtom a hrala urazenú, a on vedel, že to iba hrám.
- Ach, ako ja len milujem túto odutú papuľku... Ňuňuuuu.- Otočil ma a prstom mi brnkal po vyšpúlených perách.
- Prestaň, ja sa na teba vážne hnevám!- Trvala som na svojom. Dokonca som sa pokúšala mu zahryznúť do prsta. Neúspešne.
- To sotva! Miluješ ma, nedokážeš To!-  Smial sa a snažil sa rozpliesť ruky, ktoré som mala založené ruky.
- Tomu ver, že nedokážem.- Uvoľnila som ruky a hodila sa mu okolo krku.
- Ja som to vedel! Kto by to už len dokázal, stačí čo i len jeden môj pohľad a všetci ma milujú.- Objal ma a obaja sme sa zvalili na gauč.

Zrazu sme začuli zvonček. Niekto asi potreboval niečo dôležité keď takto úpenlivo zvoní.
Otvorila som dvere a uvidela tmavovlasého chalana.
- Čo tu chceš? -
- Je tu? -
- Kto do pekla?-
- Jones. Je tu? S tebou? Zabijem ho!- Povedal a odsotil ma od dverí.
- Čo si to dovoľuješ?-
Scott sedel na gauči a prepínal programy.
- Hej Greg. Čau ako bolo v... - Ani neodpovedal a Greg mu vrazil päsťou do tváre, až Scott spadol z gauča.
- Nechaj ho Greg!- Vrieskala som po ňom, ťahala som ho za mikinu, až som mu ju roztrhla. Mlátil ho hlava-nehlava, a keďže bol Scott na zemi nezostávalo mu nič iné iba sa brániť.
- Prestaň už! Čo ti preplo?-  Snažila som sa ho zastaviť. Na chvíľu som Grega odtiahla a Scott sa postavil, a ušetril mu riadnu ranu, ktorá Grega položila.

- Chlapče... takto sa vybavujú osobné veci? Pred dámou?-  Povedal Scott, Gregovi pod ním.
- A ty máš čo so zápästiami? Dievčatko si nám porezalo rúčky... Aké zlaté.-
- Už nie sme na základke kamoško. Teraz vstaneš a odídeš z toho domu. Jasné?- Pokračoval Scott, vstal a za mikinu vytiahol na nohy aj jeho, dotiahol ho až k dverám.
- Nie sme, preto to už budeme riešiť inak bratku. Ty mi frajerku jeb@ť nebudeš! Obaja si na mňa radšej dávajte pozor!- Pohrozil a odišiel z Domu.

- Po novom som ťa už aj pretiahol.- Zasmial sa, aj keď ho to čo povedal Greg zranilo, viem to.
-  Je mi ľúto toho čo Greg povedal. A o čom to vlastne hovoril?- Vyzvedala som.
- Ale, o ničom. Nezájdeme sa najesť? Mám chuť na koláčik od tety Cooperovej.-

Sadli sme si a začali jesť dobroty.
Vonku sa spustil silný dážď. Zopár ľudí sa nahrnulo do obchodíku. Posadali si, a tak zaplnili celú cukráreň.
- Och ako mi tam chýbali tieto maškrty.-  Povedal Scott s plnými ústami šišiek.
- Pažroško.- Začala som.
- Žrút.-
- Prasco.- A vojna sa začala.
- Nenažranec.-
- Tučibom...- Nestihol dopovedať, pretože niekto vošiel dnu. A keďže pani Cooperová už dobre nepočula zvonček na dverách bol o čosi väčší ako inde.
Ešte chvíľu sme pokračovali v hádke keď som sa zahľadela na dievča čo prišlo. Zdala sa mi povedomá, ale ani za svet som si nevedela spomenúť kto to je.
Išla som poďakovať pani Cooperovej za maškrty a keď som sa otočila vrazila som aj s plnou krabicou koláčov do dievčaťa. Zašpinila som nej celý kabát.
- Veľmi ma to mrzí. Je to moja vina - Povedala som.
- Vieš koľko to vôbec stá...- Nedopovedala a ja som spoznala to zlatunké, kučeravé, tmavovlasé dievčatko z, ktorého sa už dávno stala vyspelá žena.

- Kate? Si to naozaj ty?- Ujistila som sa.
- Betty? Dievča! -
- Čo tu robíš?-
Vyrozprávala mi celý príbeh. Museli sa odsťahovať, pretože jej otec tu dostal dobrú prácu.
Toto dokonalé dievča poznám už odjakživa. A som rada, že v mori tých hadov budem mať niekoho blízkeho.