Hovorí sa, že práve tí zranení majú ten najkrajší úsmev. Pretože si všeličím prešli a sú silnejší ako ktokoľvek iný. Sú všade okolo nás, a častokrát sa nám snažia pomôcť ako len môžu, lebo vtedy keď to oni potrebovali im nik pomocnú ruku nepodal.
Prešiel týždeň. Týždeň bez spánku, poriadneho jedla, bez Scotta.
Scotta nikto nevidel v škole, neodpovedal na moje správy a hovory.
Celý hokejový tým odišiel na sústredenie na 2 týždne, pred školským turnajom.
A ja, ja sedím v studenom, tmavom, prázdnom dome a čakám na hovor od mami, od otca, od Grega, alebo od Scotta.
Avšak nik sa neozýva. Dážď bubnuje na strechu a slnko už dávno zapadlo.
Opustili ma tí najbližší.
Mobil sa zrazu rozvibroval. Na displeji svietilo meno... Eric...
Mobil od zlosti šmarím o zem. Rozplačem sa a zakrútim do teplej deky, ktorú si u nás Scott zabudol keď sme ešte boli malí, a prespával u nás keď jeho rodičia odišli z mesta.
Nie je tu nikto kto by mi pomohol.
Nikto nepočuje o pomoc volajúce výkriky do tmy.
Je tu iba naivná, Betty Stoneová, ktorá už nevie ako ďalej. Potrebujem Scotta, môjho veľkého-malého Scottyho...
Obula som si tenisky, aj keď na ne bola už zima, a ešte k tomu ten dážď.
Obliekla som si dlhý čierny kabát, vzala som kľúče od auta, zo stola, a vyšla z mojej komfortnej zóny.
Zastavila som pred obchodníkom Sweet Cakes, ktorý vlastnila stará pani, ktorá bývalá hneď vedľa nás.
Pani Cooperová...
-Och, Betty, zlatíčko! Ako sa ti darí, už som ťa dávno doma nezastihla.-
-Prepáčte pani Cooperová, ale mali sme toho v škole veľmi veľa, viete prímačky na vysokú a tak. Rada sa u vás zastavím, teraz mám naponáhlo.-
-Určite toho máš veľa v škole, čo ti zabalím?-
-2 malinové šišky, 2 orechové sny a 4 čokoládové bozky. Oh, a ešte 2 tie vynikajúce banánové tortičky.-
-Nech sa páči Betty. A ten mladý chlapec od Jonesovcov tu už tiež dávno nebol... Ach to dnešné školstvo. 12,50.-
Vzala som krabicu, dala starej pani peniaze. A na odchode ešte dodala.
-Áno, pani Cooperová, tak to dnes už je, ďakujem vám veľmi pekne, určite sa niekedy zastavím.-
Pani Cooperová žila už asi 20 rokov sama. Asi by jej aj mne dobre padla návšteva.
Nasadla som do auta, čelné sklo bolo celé zarosené, chvíľu som počkala A vydala sa na cestu.
Kľukatá cesta, rozbúrená rieka Shortcreek, v domčeku sa nesvietilo. V rádiu hral známi country hit z 80 rokov. Dážď ešte vždy intenzívne a vytrvalo ukludňoval všetky moje zmysly pred emocionálnym zrútením. Stierače starého, čierneho autíčka zúrivo utierali všetkú tú nádheru odohrávajúcu sa na skle.
19:42, a hmla sa nad hustými Darkwoodskymi lesmi ťahala, akoby sa snažila všetko to utrpenie v meste zakryť a nevypustiť von, aby sa o ňom nikto nikdy nedozvedel...
Kamienky na príjazdovej ceste škrípali pod kolesami.
Dom Jonesovcov bol tichý, a tmavý.
Otvorila som dvere a zakričala, ale nik sa neozval. Takto som prehľadala celý dom každu izbu. Až keď zostávala posledná. Kúpeľňa.
Otvorila som dvere, a Scott bezvládne ležal v krvavom kúpeli...
YOU ARE READING
the traps of life
Teen FictionŽivot je o momentoch, o nečakaných udalostiach, o magických chvíľach, o chybných krokoch, o nehodách, o zradách... Pretože toto život proste je. A v jej živote sa toto všetko deje, ale mnoho krát intenzívnejšie. Príbeh dvoch zlomených ľudí, ktorým o...
