číslo 6

35 4 0
                                    

-Na našej škole násilie, obzvlášť ž dievčenskej strany, netolerujeme.- Povedala riaditeľka a pokračovala v monológu.
-A vy dievčatá budete podmienečne vylúčené, ak sa to bude opakovať, vyvodíme z toho dôsledky, nezaujíma ma prečo sa to stalo, ale vy dve sa to budete snažiť urovnať...-
Neprichádza do úvahy....

Kráčam uličkami nášho mesta, a už hodnú chvíľu ma prenasleduje mačka. Čierna mačka... Zastanem A otočím sa k nej.
-No čo kočka... si tu sama?- Zohla som sa k nej. Určite ju chytať nebudem, kto vie kade chodí.
Mačka si sadla a pozerala na mňa prenikavími, zelenými očami .
Siahnem do vrecka, ale bohužiaľ nič nenájdem. Vstanem a pokračujem v ceste.

- Dobrý deň pani Cooperová!-
- Betty už som ťa čakala. Poď prosím vyložiť tovar.-
Pomáhala som pani Cooperovej do večera. Keď sa zotmelo vyšla som von, zapáliť si za obchodík.
Tá mačka tam stále sedela. Vzala som misku a mlieko a naliala jej. Ďalej som si mačku nevšímala.

- Tak dovidenia Betty!-
- Dovidenia!-

Vyšla som von a pobrala sa domov.
A hádajte čo. Ta prekliata mačka ma stále sledovala.

Zrazu pri mne zastavilo auto. Bol to Greg.
- Takáto si ty??? Štetka na jednu noc?-
- O čom to do pekla točíš?-
- Rozposlať našu fotku po celej škole a napísať, že ďalší úlovok do zbierky? Ja som k tebe naozaj niečo cítil celý ten čas, jediné čo si urobila bolo, že si ma maximálne ponížila a urobila zo mňa idiota. Stoneová si úbohá!- Povedal a odfrčal na svojom červenom športiaku.
Ako tomu mohol Greg uveriť, on nikdy takýto nebol a za to všetko môžu iba dvaja ľudia, obaja si to ešte vypijú...

Prišla som domov, a zistila, že elektrina ide. Dala som si tú najdlhšiu, a najhorúcejšiu sprchu.
Spomienka na Scotta ma veľmi zarmucovala, a všetky tieto veci škole.
Uvedomila som si, že už nevládzem, sama to už vážne nezvládnem... Okrem Soph a Scotta som nikoho nemala. Iba oni boli moji priatelia, tí ostatní boli len známi, iba ďalšie tváre v dave.
Ujistila som sa, že mačka stále je pred Domom.
Vyšla som von a vzala ju na ruky, uštedrila mi zopár škrabancov.  Hneď som s ňou išla do kupeľne a horko-ťažko som ju okúpala, miestami som mala pocit, že vykrvácam.
Ja a Mačka sme ležali na posteli. Gramofón hral Jarný waltz od Chopina.

Počúvala som jemnú hudbu, ktorá mi híčkala myseľ.
Prečo to urobili práve mne?
Čo som im urobila?
Prečo ma všetci opustili? Zabudli na mňa? Zanevreli?
Odpoveď na otázky, ktoré mi víria hlavou, je NEVIEM. Nebudem sa predsa ľutovať... Nie je to moja vina.
Kamilkový čaj mi medzitým vychladol. Mačka spala pod perinou.
Zazvonil mi mobil volalo neznáme číslo.
- Scott?-
- Betty. Zajtra by ma mali pustiť. Mohla by si pre mňa prísť?-
- Ešte sa pýtaš? Jasné prídem. Kedy?-
- Ráno okolo 8. Musím končiť lebo sestričky zúria. Teším sa na teba.- Po dlhom čase som počula smiech Scotta Jonesa.
- A Scott?-
- Áno?-
- Ďakujem, ďakujem za všetko!-
- Och, o tom  kto je komu viac vďačný si pohovoríme zajtra. Drž sa dievča.-
- Ahoj...-
Postavila som sa na posteli a
začala skákať a škriekať. Samota v mojom vnútri zrazu zaplnil Scott. Áno Scott, a ja som si uvedomila, že tohto človeka potrebujem najviac na svete, a ešte niečo. Že ho ľúbim...

the traps of lifeUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum